Na kúpalisku Rosnička v Bratislave nás vítali traja opálení chalani. V čase voľna, keď sa skončia skúšky na univerzite, sa pravidelne prezliekajú do červených plaviek a dozerajú na bezpečie oddychujúcich ľudí. „Tento rok je to už tretíkrát, čo robíme na Rosničke plavčíkov,“ hovorí za seba a dvoch kamarátov dvadsaťdvaročný študent manažmentu Peter Kaprálik. Sezóna sa im začína vždy na konci mája. „Túto sme začali 25. a končíme približne v polovici septembra,“ vysvetľuje Petrov kamarát Michal Bakočka.
V deň, keď prichádzame, nie je úplne ideálne počasie a neprišlo toľko ľudí. Preto si trojica namiesto červených plaviek obliekla tepláky a pomáhala s kosením. „Máme šťastie, že toto kúpalisko má veľa zelene, je to tu oveľa príjemnejšie. A keď sú dni ako dnes, tak pomáhame s kosením, so strihaním kríkov a podobne. Vždy je tu čo robiť,“ hovorí Peter.
Plavčíci z Baywatchu
Na to, aby sa mladá trojica mohla stať plavčíkmi, musela prejsť kurzom. „Učili nás tam hmaty, oživovanie, preberali sme modelové situácie,“ vysvetľujú. Avšak skúsenosti už naberali aj v zahraničí, a to konkrétne v Amerike. „Tam to je však iné. Plavčíkov tam berú návštevníci oveľa serióznejšie. Ak niekto nedodržuje poriadok, ohrozuje seba alebo iných, tak ho plavčík môže rovno vykázať z pláže preč,“ vysvetľuje mladý študent. Iné to vraj je aj pri práci. „Tam si dávajú plavčíci viac na seba pozor. My prichádzame do oveľa väčšieho kontaktu s ľuďmi,“ hovorí Michal. „V Amerike si zoberú ten plavák, ktorý poznáte z Baywatchu, doplávajú k človeku, nohou sa ho dotknú, či sa hýbe alebo nehýbe. Ak sa nepohne, tak len vtedy ho schmatnú. Ak sa hýbe, tak iba hodia plavák, ktorého sa musí chytiť, a plavčík ho potom dotiahne na breh,“ vysvetľuje Michal. „Ak sa topí niekto u nás, ideme do vody, podplávame ho, tam ho stočíme tak, aby sa nás nemohol chytiť, a potom ho vytiahneme za bradu. Ale aj vtedy ma môže topiaci sa schmatnúť napríklad poza hlavu, a to až tak, že sa začneme topiť obaja,“ hovorí Michal a dodáva, že práve preto je to u nás nebezpečnejšie.
Chcela ho zbaliť na toaletách
Nie všetko je v Amerike také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Svedčí o tom aj Petrova príhoda. „V bazéne predo mnou sa začala vyzliekať jedna pani, dáma v rokoch, päťdesiat a viac, a volala ma na toalety,“ opisuje jedno pekné popoludnie v Amerike. „Najprv si dala dolu horný diel plaviek a pýtala sa, čo si myslím. Potom ešte pritvrdila a začala mi dávať návrhy,“ dodáva Peter, ktorý zostal úplne zaskočený.
Nezvyčajné situácie sa však dejú aj u nás. „Minule dobehol za nami s plačom malý chlapec, mohol mať sedem-osem rokov, úplne nás vystrašil. Začal kričať: Ja nepočujem, ja nepočujem!“ hovorí plavčík. Dôvod „ohluchnutia“ bol však úplne prostý. Chlapec mal iba vodu v ušiach. „Tak sme mu vysvetľovali, že sa má postaviť na jednu nohu, nahnúť sa a skákať na mieste,“ dodávajú chalani. Ale o tom, že práca plavčíka nie je med lízať, svedčia i ďalšie príhody. Ľudí totiž občas uštipne včela alebo kliešť. Neobvyklé nie sú ani pády na zem. Aj nedávno riešili zlomeninu ruky, ale paradoxne, nestalo sa to na šmykľavej podlahe, ale vtedy, keď si mladé dievča skracovalo cestu a preskakovalo natiahnutú reťaz.
Keď sú pekné dievčatá, neprekáža, že slnko praží
Nepríjemné môže byť aj teplo a slnko, ktorému každý deň čelia. Ale to je vraj ich výhodou. „Keď niekto nie je zvyknutý, tak ho to môže zložiť. My sme tu však stále, od prvých teplých dní cez horúčavy až do septembra,“ hovorí tretí z kamarátov Matej Žák. A keď je chlapcom už naozaj teplo, aj oni si zaplávajú v bazéne. A navyše, býva ich až päť. Pri každom bazéne dvaja plus jeden na ošetrovni. „Ten, kto je na ošetrovni, je v chládku, môže sa najesť a oddýchnuť si,“ hovoria. Preto sa pri bazénoch poctivo striedajú. No nie je to tak vždy. „Keď sú pri vás pekné dievčatá, tak zostanete aj dlhšie, je jedno, či vám je teplo,“ hovoria s úsmevom mladí plavčíci.