Svetielkujúca výzdoba, malý darček hneď po pasovej kontrole a osem mladíkov zahalených v bielom, pohojdávajúcich tenkými paličkami v rytme viachlasnej „koledy“ pri východe z letiska. Našincovi by sa na okamih mohlo zazdať, že Abú Zabí to s tým islamom zase až tak vážne nemyslí. Aj v uliciach to vyzerá, že vianočná výzdoba je v plnom prúde – svetielkujúce orly priviazané na každom stĺpe a lampe lemujúcich cestu, mrakodrapy naokolo prežiarené bielou, červenou a zelenou... „Máte šťastie, prišli ste vo veľký sviatok,“ uvádza všetko na pravú mieru naša sprievodkyňa Martina Kejhová, ktorá v Emirátoch už štrnásť rokov žije. „Dnes je národný deň, oslavuje sa založenie emirátov,“ vysvetľuje. Pripomeňme, že sa píše 2. december. Pred 43 rokmi (to je to číslo, čo svieti na hrudiach orlov aj všade naokolo) sa sedem arabských šejkov zhodlo, že by nebolo od veci skúsiť to v púšti ťahať spolu. To im už, našťastie, prýštila aj nejaká tá ropa, ale o tom neskôr.
Portréty šejkov „visia“ v decembri všade. Napríklad aj na luxusnom hotel Burdž al Arab. Snímka: archív
Advent? My oslavujeme ropu
V každom prípade, ocitli sme sa uprostred začiatku veľkolepých osláv, ktoré v emirátoch trvajú týždeň. Ako to našincovi čo najlepšie priblížiť? Hm, skúste sa preniesť do roku 2002 a do momentu, keď sa na Slovensko vracali naši hokejisti so zlatými medailami. Vlajky vejúce kam sa pozriete, akurát namiesto Mira Šatana tu v Abú Zabí všade visia portréty šejkov. V kolóne ťahajúcej sa od letiska stretávame autá celé pokryté trblietkami v tvare emirátskej vlajky, tváre šejkov sa pozerajú takmer z každého zadného skla a z okienok (nielen strešných) visia malí chlapci striekajúci naokolo penové spreje. „Obyčajne býva táto cesta pomerne prázdna,“ hovorí Martina Kejhová, keď sa rýchlosťou pol metra za hodinu vlečieme po preplnenej trojprúdovke. No aspoň máme čas poobzerať si vysvietené mrakodrapy, ktoré lemujú pásy zelene a paliem. Pri pohľade na ne sa až neuveriteľná zdá predstava, že ešte pred pár desiatkami rokov tu bola len púšť, ktorej zvyšky sem-tam presvitnú na nezastavaných plochách.
Môžu za to štyri magické písmená: ROPA. Čierne zlato spôsobilo, že šejkovia si môžu dovoliť pomaly ku každej palme na nábreží doviesť hadičku, ktorá sa stará o jej „pitný režim“. Alebo stavať umelé ostrovy či luxusné mrakodrapy ako na bežiacom páse. Veru, asi nikde inde nie je veta, že peniaze zvládnu všetko, taká aktuálna, ako tu.
Sneh uprostred púšte? Žiadny problém. No zdá sa, že Emirátčania budú mať sneh viac po ruke ako Slováci v zime. Snímka: SATUR
Alah a šejk sa postarajú
To sa však už v sprievode stoviek áut pomaly predierame do centra mesta. Sem-tam síce stretneme aj nejaký autobus, no sú to skôr priestrannejšie taxíky ako klasická MHD. Tá tu síce funguje, ale kto by už jazdil električkou (tá, mimochodom, jazdí len v Dubaji), keď ropa tečie prúdom. „Zdražel nám benzín v poslednom čase,“ posťažuje si Martina Kejhová. V prepočte na nehoráznych 40 centov za liter. No uznajte, majú to tí Emirátčania ťažké.
Keďže tí „praví“ alebo pôvodní tvoria len asi desať percent obyvateľstva, šejkovia ich náležite rozmaznávajú. Keď sa Emirátčan ožení, dostane dom alebo aspoň pozemok. Keď sa mu narodí dieťa, na účet prikvitne štedrý príspevok. Okrem toho si nemusí robiť starosti s platením inkasa, elektriny či telefónu. Inšalah! Alah a šejk sa postarajú. Potom sa človek nemôže čudovať, že tváre šejkov visia všade. Po niekoľkých dňoch ich začínam pomaly aj rozoznávať. „Toto je šejk Zayed Bin Sultan al Nahyan, zakladateľ Emirátov,“ ukazuje nám na stene hotela Martina Kejhová. „Zomrel pred desiatimi rokmi a v Abú Zabí teraz vládne jeho syn, tiež Zayed, teda presnejšie bin Zayed,“ ďubne do vedľajšieho portrétu. Ten je okrem iného aj prezidentom Emirátov, dubajský šejk sedí v kresle premiéra. Práve Abú Zabí a Dubaj ako dva najbohatšie emiráty diktujú (nielen) tempo rozvoja zvyšku krajiny.
Rolničky po arabsky
Oslavy pokračujú aj v ďalších dňoch, no okrem bohatých kvetinových dekorácií v národných farbách sa v hoteloch a obchodoch objavujú aj stromčeky. Áno, také tie „klasické“ vianočné, ktoré u nás vykukujú pomaly už od začiatku novembra. A neboli by to Emiráty, keby neboli naj... najväčšie, najfarebnejšie, najžiarivejšie. A to sa netýka len stromčekov. „Toto je najdlhšia rieka z bielej čokolády,“ prehodí pri prehliadke hotela Atlantis v Dubaji jedna z jeho manažérok. Riečka, do ktorej si, samozrejme, detskí návštevníci môžu namáčať ovocie či kúsky sladkého chleba, je súčasťou vianočnej „dedinky“. So snehom či s medovníkovou chalúpkou. Apropo, perníkové domčeky sú tu celkom v kurze. V prepychovom Waldorf Astoria v Ras Al Khaimah vám vôňa medovníkov udrie do nosa neďaleko hlavnej loby. Nejde pritom o žiadne napodobeniny, štvorica cukrárok práve snehom z práškového cukru dokončuje svoje dielo. „Piekli sme ich tri týždne a úprimne, už nemôžem medovník ani cítiť,“ smeje sa Sarah a uhládza hnedé pláty.
Vianoce sú jednoducho v kurze a má to hneď niekoľko prozaických dôvodov. Do Emirátov sa za teplom ťahá v zime polovica sveta, a tá ich chce osláviť, ako sa patrí. Okrem toho, prečo si po oslave zjednotenia neurobiť voľno aj počas kresťanských Vianoc? Takže imelo a dokonca živá čečina či borovicové šišky zdobia priečelia domov a výklady obchodov. No jedno sa musí Emirátčanom uznať – vkus im nechýba, takže sa nemusíte báť gýčových Santa Clausov visiacich z každého okna či komína (teda... komínov tu naozaj veľa nevidíte).
Nemýľte sa, toto je výklad v jednom z dubajských nákupných centier. Snímka: archív
Šťastné, veselé a... zahalené
Čo viac si môže Stredoeurópan želať, ako biele Vianoce? A kde inde by ich mal hľadať, ak nie v Dubaji? Trochu v rozpakoch poťažkávam v komplexe Ski Dubai v ruke snehovú guľu. To, že si Slovák v zime prvý „skutočný“ sneh môže dopriať uprostred púšte, je paradoxom globálneho otepľovania. Aj prezliekanie z letných šiat do otepľovačiek a naopak je zvláštny pocit. Rovnako ako ocitnúť sa na lyžiarskom svahu v hale. I keď, povedzme si úprimne, kedy si na Slovensku budeme môcť postaviť snehuliaka pred domom? Možno ešte viac však Slovensku pobaví, keď sa arabskí výrastkovia snažia „nenápadne“ nazrieť pod sukňu Európanke sediacej na lavičke oproti. Podotýkam, sukne, spod ktorej netrčí viac než pol kolena. Čo je však stále o poznanie viac, ako vidno z jej moslimských súkmeňovníčok. No hoci tu stretnete aj úplne zahalené ženy, okrem mešít sa nebazíruje ani na obligátnom zahalení ramien a kolien. Za ruku však neodporúčame chytiť ani manžela či manželku, za náklonnosť prejavenú na verejnosti totiž môžete okúsiť kvality emirátskeho väzenského systému.
Zima nie je problém. Napríkald na klzisku v Dubai Mall. Snímka: archív Dubai Mall
Bratia krvácajú, nový rok sa ruší
No hoci Emirátčania patria k tým liberálnejším arabským národom, i tu existujú limity. A tým najväčším je, samozrejme, šejk. Pretože jeho vôľa sa plní bez pripomienok. „Tuším pred rokom alebo dvoma prišla požiadavka, aby sa vianočná výzdoba niesla len v červenej farbe,“ spomína pôvodom Malajzijčanka Vanessa z jedného z dubajských hotelov. A takéto „prianie“ môže mať aj oveľa väčší dosah. „Tiež je to už niekoľko rokov, keď sme sa s manželom rozhodli, že na Nový rok prvýkrát ostaneme v Dubaji,“ hovorí Martina Kejhová, keď z najvyššej budovy sveta Burdž Chalífa obdivujeme fascinujúce tancujúce fontány v hĺbke pod nami. Veľkolepé oslavy ani pôsobivý ohňostroj sa však nekonali. Krátko pred Vianocami totiž zosilneli izraelské akcie proti Palestínčanom v pásme Gazy. „Šejk vyhlásil – bratia krvácajú, ruším všetku zábavu. A tak sme s tisíckami turistov privítali Nový rok v potemnelom meste,“ smeje sa.