Sú mladí a úspešní. V zahraničí však našli viac príležitostí ako doma. Postupne prinášame príbehy štyroch slovenských „mozgov“. Ich skúsenosti v cudzine, ako aj názor na snahu vlády prilákať expertov naspäť na Slovensko pomocou finančných príspevkov. Predstavili sme jadrového fyzika v juhoafrickej Pretórii Michala Chudého, lovkyňu mozgov Nadiu Laurinci, molekulárnu biologičku Moniku Gullerovú. Dnes analytika Martina Šimoneka.
„Analýze a rozvoju investičných príležitostí, teda s čím pracujem dnes, som sa nechcel venovať odjakživa. Skôr to bolo o tom, že čím viac som sa učil o medzinárodnej politike, EÚ, NATO a podobne, tým viac som strácal ilúzie o tom, ako svet funguje,“ vysvetľuje pre HN dnes 33-ročný Martin Šimonek, rodák z Nových Zámkov, ktorý sa z Londýna, kde pôsobil, vrátil napoly domov, aktuálne je v Prahe.
Medzinárodné sny
Už ako tínedžer sledoval politiku a vývoj na Slovensku a nadchol sa aj pre proeurópsku politiku, pretože sme vtedy boli vo fáze vstupovania do Európskej únie a NATO. „Po strednej škole v Bratislave som mal prvoradý záujem o štúdium v zahraničí a absolútne som sa chcel vyhnúť slovenským i českým štátnym školám. Počas jedného veľtrhu škôl som sa stretol s riaditeľom súkromnej Newyorskej univerzity v Prahe a keďže školné bolo nepredstaviteľne vysoké, bol som rád, že mi ponúkli štipendium, samozrejme, ak dobre zmaturujem a udržím si priemer počas celého štúdia,“ potvrdzuje s tým, že sám si potom na štúdium politických vied so zameraním na európsku politiku a integráciu zarábal napríklad počas leta na Work and Travel v USA. So snom venovať sa diplomacii a aktívnej práci pre EÚ, OECD alebo čokoľvek, čo zaváňalo medzivládnou spoluprácou, skončil školu dokonca o semester skôr ako jeho spolužiaci a pokračoval na London School of Economics, kde si vybral obor Global Politics. „Bol garantovaný kapacitami, akým bol napríklad profesor Held, ktorý bol poradcom ministra zahraničným vecí Veľkej Británie v tom čase, alebo profesorka Mary Kaldor, ktorá pomáhala vytvoriť nový pohľad na vedenie moderných vojen a konfliktov pre Európsku komisiu. Teda ľudia, ktorí ma inšpirovali.“
Bloomberg
Školu však skončil v roku 2008, teda v čase, keď sa vo svete a zvlášť v Londýne začala naplno prejavovať finančná kríza. „Okolnosťami som bol donútený vziať stáž vo firme zaoberajúcej sa ekonomickými dátami v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a tak som sa dostal do Bloombergu, kde som sa stal hlavným analytikom pre strednú a východnú Európu pre solárnu energiu, počas jej najväčšieho boomu.“ V londýnskej centrále prestížnej spravodajskej agentúry pracoval v tíme analytikov na projektoch, ktoré si u nich objednávali banky i vlády celého sveta. Medzi ich „klientov“ patril i americký prezident Barack Obama. Pre administratívu šéfa Bieleho domu vypracovali správu, do ktorých odvetví energetického sektora investujú najviac peňazí jednotlivé štáty. Po rokoch sa však agentúru rozhodol opustiť. „S prácou pre Bloomberg ohľadne obnoviteľných zdrojov som skončil, pretože tento sektor sa mi už nezdal sexi na analýzu, a začal stagnovať. Chýbali nové témy, nové trhy a viac-menej sa trh štandardizoval, rovnako ako aj technológie. Pre niekoho je byť malým kolieskom vo veľkom a v prestížnom stroji možno pracovný cieľ, ale pre mňa nebol.“
Smer Praha
Bolo to však v čase, keď začal riešiť otázku rodiny. „Oženil som sa s Češkou, ktorú som spoznal vo Veľkej Británii a začali sme plánovať rodinu. Zhodli sme sa, že pre nás Londýn nie je miesto na rodinu a zároveň som dostal pracovnú ponuku z Prahy, kde som už tretí rok.“ Momentálne pracujem pre malý súkromný investičný fond jednej rodiny z Česka, ktorá má hodnotovo veľmi blízko k tomu tradičnému, až baťovskému systému investovania a rozvoja spoločností. „Mám na starosti primárne investície do energetiky a odvetví s ním spojených, ale taktiež sa aktívne zapájam do fungovania spoločností v rámci firemného portfólia. V malej firme skrátka každý robí viac-menej všetko. Je to teda presný opak toho, čo človek môže čakať v korporáte, ako je Bloomberg, kde máte presné dané ciele, nástroje a postupy, ktoré musíte len a len opakovať časom. I keď je vzrušujúce pracovať na veľkých projektoch a následne sledovať dosah vašej práce v celosvetovom meradle,“ dodáva.
Peniaze zo Slovenska
„Tým, že žijem v Prahe, som sa do istej miery ,domov’ vrátil. Pracovne sme otvorení investovaniu aj na Slovensku, čiže efekt, o ktorý ide slovenskej vláde, do istej miery už spĺňam, respektíve splním v budúcnosti. A robím to zadarmo,“ odpovedá na otázku, či by sa vrátil na Slovensko pre finančnú motiváciu, s ktorou prišla naša vláda. „Nikto, koho poznám a pre koho je asi tento program určený, by takto motivovaný nebol. Úspešní ľudia v zahraničí nie sú motivovaní primárne peniazmi. A osobne aj mojím ,drajvom’ je niečo iné. Veď aj odchodom z Bloombergu som si rádovo znížil príjmy o desiatky percent, i keď náklady na život sú v Česku nižšie, no šiel som tam s vidinou ďalšieho kariérneho vývoja, povedzme praktickejšieho, a to s ľuďmi, s ktorými zdieľam životné hodnoty a postoje.“
Ľudia vo finančníctve napríklad v Londýne sú podľa neho takí špičkoví, že ich firmy skrátka preplatia desaťnásobne viac ako nejaký štát, ale hlavne im dajú prístup k príležitostiam, k nástrojom a k profesionalite, ktorá je niekde inde ako napríklad v Bratislave. „Tým nechcem zhadzovať úspešné slovenské firmy, kde pracujú špičkoví experti. Ale tých príležitostí je skrátka málo. Štát by sa podľa môjho názoru mal zamerať na dlhodobé zlepšovanie spoločenskej a ekonomickej situácie, aby tieto mozgy, ktoré chce štát prilákať, neotvárali denne správy na slovenských médiách, z ktorých je im zle, pretože väčšina Slovákov v zahraničí sleduje dianie doma a pri každej dobrej správe sú možno k nemu o malý kúsok bližšie.“