Bola obyčajná nedeľa. Ľudia trávili pokojné poobedie, na druhý deň bol štátny sviatok. A potom to prišlo: „Zomrel Miroslav Hlinka. Majster sveta spáchal samovraždu.“ Bol to moment, keď sa hokejový život na Slovensku zastavil. Správa okamžite obletela celú krajinu. Nikto jej v tej chvíli nemohol uveriť. Nie preto, že sa to nestávalo. Ale preto, že to bol Miroslav Hlinka. Muž známy tým, že mal stále dobrú náladu, stále sa usmieval a bol pozitívne naladený. V našom seriáli Pohnuté osudy v HN magazíne si prečítajte jeho príbeh.
„Bol veľmi dobrý zabávač, robil partiu. Vždy bolo okolo neho veselo,“ spomína jeho bývalý spoluhráč z reprezentácie Róbert Petrovický. Hlinka patril medzi ikony slovenského hokeja. Na svojom konte má tri medaily z majstrovstiev sveta a bol aj pri najväčšom úspechu slovenských hokejistov – titule majstrov sveta z roku 2002 vo Švédsku.
Strašný moment na balkóne
42-ročný Hlinka odišiel dobrovoľne, o to viac bola jeho smrť tragickejšia. Obesil sa v hotelovej izbe v Banskej Bystrici. Hneď po jeho smrti sa začali objavovať správy, že mal problémy v osobnom živote s bývalou manželkou. Dôvodom malo byť vysporiadanie majetku či prípadné finančné problémy.
„Vedeli sme, že mal v osobnom živote ťažkosti. Nikomu by však nenapadlo, že sa to skončí tak nešťastne. Mal toho ešte veľa pred sebou. A darilo sa mu zaradiť aj do mimohráčskeho života, začal trénerskú kariéru v Banskej Bystrici, hráči si ho pochvaľovali. A potom prišla tá správa. Bola to veľká tragédia a doteraz mi je veľmi smutno, keď si na to spomeniem,“ hovorí legendárny hokejista Oto Haščák.
O Hlinkovej smrti sa intenzívne písalo niekoľko dní. Dokonca tréner Miroslav Chudý povedal, že tesne pred smrťou bol s ním na obede. Hlinka písal počas neho list. „Ani v tom najhoršom sne by mi nenapadlo, že píše list na rozlúčku. Ešte sme sa bavili, ako pripravíme tréning. On si tam niečo písal, pýtal som sa ho čo, a on že rieši niečo s právnikom,“ vybavuje si osudový moment jeho bývalý spolupracovník. Práve on ho o niekoľko hodín po stretnutí našiel mŕtveho so slučkou okolo krku na balkónových dverách.
Ani vyše rok po jeho smrti to ľudia z jeho okolia nedokážu pochopiť. „Záver jeho života bol úplne iný, ako som ho ja poznal. Vysmiateho a pozitívne naladeného,“ spomína „zlatý“ tréner zo Švédska Ján Filc.
Majster na ľade aj v šatni
Ľudia si ho však pamätajú ako hokejového šampióna. Vo Švédsku pred trinástimi rokmi dosiahol Miro Hlinka najväčší úspech kariéry. Bol členom zlatého hokejového tímu. Po boku hráčov ako Peter Bondra, Miroslav Šatan či Žigmund Pálffy mal svoje miesto v zostave aj muž s číslom 30 na drese. A bol aj pri najdôležitejšom momente. V závere finálového zápasu proti Rusku stál na poslednom buly. Práve vhadzovania boli jeho silnou stránkou. „Poslal som ho tam, vedel som totiž, v čom je dobrý. A nesklamal, buly vyhral a získali sme historické zlaté medaily,“ konštatuje Ján Filc. Jeho prednosti vyzdvihol aj spoluhráč z útoku Róbert Petrovický. „Bol som s ním vo Švédsku. Vo chvíľach, keď sa celému tímu nedarilo, bol to práve Miro, ktorý svojím optimizmom naštartoval mužstvo. Bol líder na ľade aj mimo neho,“ opisuje svojho kamaráta Petrovický.
Hlinka aj napriek tomu, že sa nikdy nepresadil v najlepšej súťaži sveta – NHL, patrí medzi najlepších slovenských hokejistov histórie. „On bol jeden z vnútorných lídrov, ale vedel sa prezentovať aj navonok, zovňajškom, spôsobom reči. Bol veľmi sympatický a myslím, že aj médiá s ním mali dobré skúsenosti a vnímala ho tak aj celá kabína,“ hovorí bývalý reprezentačný tréner.
Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Áno. Miro si vedel urobiť žarty zo spoluhráčov, ale aj zo seba, a preto pôsobil pozitívne. A platilo to aj vo Švédsku. Vedel, že v tíme nebude hviezda, vedel, že sa bude musieť prispôsobiť hráčom zo zámorskej profiligy. Ale zostal verný svojej povahe a bol stále pozitívny. „Vážil som si ho za to, že vedel mať svoj názor a nebál sa ho povedať,“ hovorí Filc. Hlinka nikdy nebol v kúte a nebol zakríknutý. „Bol fascinujúci tým, ako dokázal žiť na striedačke počas zápasu. Mal veľmi veľa pozitívne energie.“ hovorí tréner.
Hlinka bol v Göteborgu pamätný ešte jedným momentom. Možno si spomeniete, ako tesne po finále držal na ľade na rukách svojho syna Michala. Vtedy mal iba osem rokov. Dnes ide v hokejových stopách svojho otca, dokonca už je aj členom reprezentácie. Na otázku, ako si spomína na svojho otca, sa mu však odpovedá veľmi ťažko. „Nehnevajte sa, nechcem o tom hovoriť,“ odkazuje. Nedávno sa však vyjadril, že sa nerád porovnáva s otcom. „To ja neviem posúdiť, ale možno niečo z toho hokejového myslenia mám po ňom.“
Hlinka nebol lídrom len v reprezentácii. Má za sebou aj množstvo klubových úspechov. Dlhé roky prežil v slávnom českom klube Sparte Praha. Z jeho smrti boli šokovaní aj u našich západných susedov. „Stále cítime veľký smútok. Miro bol významný člen našej sparťanskej hokejovej rodiny. Bol vynikajúci hokejista, o čom svedčia jeho úspechy. Mrzí ma, čo sa stalo,“ hovorí manažér slávneho českého klubu Petr Bříza.
„Vtipálek“ s mikrofónom
Aj preto uspel Hlinka aj inde ako len na ľade. Slováci si ho pamätajú ako skvelého spolukomentátora počas svetových šampionátov. Mal totiž jeden veľký dar okrem toho, že na kamere pôsobil energicky. „Miro bol výnimočný v tom, ako dokázal nespochybniteľný odborný pohľad podať s obrovskou dávkou humoru. Mal perfektnú situačnú pamäť, čo z neho spolu s pozorovacím talentom a zmyslom pre detail robilo úžasného imitátora,“ hovorí hokejový komentátor RTVS Pavol Gašpar, ktorý s ním spolupracoval dlhé roky. Áno, pamätáme si to. Hlinka obzvlášť vydarene dokázal imitovať niektorých trénerov, či už klubových, ale aj reprezentačných. Na olympiáde v Soči, len pár mesiacov pred jeho nepochopiteľným rozhodnutím dobrovoľne opustiť tento svet, stále mal schopnosť zabávať spoločnosť neutíchajúcim prúdom historiek z hokejového prostredia. Či dokonale podanými scénkami z obľúbených filmov, napríklad o účtovníkovi Fantozzim.
Gašpar si spomína aj na prvé stretnutie s odchovancom banskobystrického hokeja. „Odohralo sa v roku 2003 počas prípravných zápasov na majstrovstvá sveta v Helsinkách, kde náš výber získal bronzové medaily. Tesne po rozhodujúcom zápase proti Česku som sa s kameramanom Rasťom Kuchtom dostal do inak neprístupnej kabíny, kde už naplno bežala oslava. „Hlina“ bol v tej chvíli neoddiskutovateľným lídrom, ale bez problémov pristal na krátky rozhovor, z ktorého sa nakoniec vykľula dlhšia debata aj po vypnutí mikrofónu,“ spomína Gašpar. Aj pod dojmom tejto debaty bol Miro Hlinka častým adresátom ich telefonátov: komentovanie bez Hlinku totiž nebolo také vtipné a výstižné.
Spomienka na slávnu „tridsiatku“
Dnes už komentátor, skvelý hokejista a nádejný tréner nežije. Pre osobnosti slovenského hokeja však bude nazabudnuteľný. A najmä pre fanúšikov. Preto sa v lete objavila jeho slávna „tridsiatka“ na zimnom štadióne v Banskej Bystrici. V letnom exhibičnom zápase si Slovensko na svojho majstra sveta zaspomínalo.
„Pri odchode kohokoľvek z tohto prostredia sa viac spomína na tie pozitívne veci, aj keď záver jeho života bol veľmi smutný a pohnutý. K dôvodu jeho samovraždy sme nijako ani neprišli, ani sme o tom nehovorili. Skôr sme sa rozprávali o spoločných momentoch, keď sme spolu prežívali nejaké pekné chvíle,“ tvrdí Filc.
Vizitka Miroslava Hlinku
– Narodil sa 31. augusta 1972.
– S hokejom začínal v Dukle Trenčín.
– V roku 1992 prispel Dukle k zisku československého titulu, o dva roky zopakoval titul s Trenčínom.
– V roku 2004 získal český titul so Zlínom.
– Odohral 9 zápasov za českú reprezentáciu, strelil dva góly.
– Štartoval na štyroch svetových šampionátoch, bol pri striebre z Petrohradu 2000, zlate vo Švédsku aj pri bronze 2003 v Helsinkách.
– V slovenskej reprezentácii odohral celkovo 80 zápasov a strelil 13 gólov.
– Na majstrovstvách sveta strelil spolu šesť gólov.
– Slovensko reprezentoval aj na Svetovom pohári 200. Vo výbere bol ako jediný hráč z Európy, ktorý nebol draftovaný žiadnym klubom NHL.
– Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner v juniorskej hokejovej akadémii v Edmontone.
– Naposledy pôsobil ako asistent trénera Banskej Bystrice.