Kancelária je „svätyňou“ takmer každého manažéra a biznismena. Odráža jeho postavenie, osobnosť, no zároveň je miestom, ktoré na konci dňa každý rád opustí.
Spolu s nami budete môcť postupne nazrieť do druhého domova podnikateľskej špičky Slovenska. Do tej svojej nás ako prvý pustil Miroslav Štrokendl, člen predstavenstva a riaditeľ zahraničnej pobočky UniCredit Bank.
Výhľad by mu mohol závidieť aj nejeden vlk z Wall Street. Trojica presklených stien odhalí panorámu polovice Bratislavy. „A vidím aj našu konkurenciu,“ uťahuje si šéf slovenskej UniCredit Bank Miroslav Štrokendl a rukou naznačuje polohu centrál ostatných bánk. Ako na dlani má dokonca aj tú národnú. Z výšky dvanásteho poschodia sa zdanlivo ľahko získava potrebný nadhľad. Ten má Miroslav Štrokendl aj nad zariadením. „Nábytok je tu desať rokov, odkedy sme sa sem presťahovali. A ja som ho nevymieňal.“
Neporiadok na stole - znak génia
Ceduľka s týmto nápisom tróni rovno uprostred stola. „Už ani neviem, kde som ju zobral, ale je to celkom vtipné,“ smeje sa. No hneď uvádza na pravú mieru, že nemá jednoducho rád sparťansky vypratané pôsobisko. „Našťastie, čím ďalej tým viac podkladov je v elektronickej forme, takže sa mi tu nekopia papiere tak, ako kedysi.“ V každom prípade napriek priestrannosti pôsobí útulne. Miroslav Štrokendl má na stole ešte ďalšiu nezvyčajnosť – okrem mobilu tam trónia rovno dva klasické telefóny. „Okrem iného som aj na čele nášho lízingu a oni majú samostatnú linku. Takže keď som chcel s nimi komunikovať, musel som si nechať zaviesť aj tú.“
Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Hoci trávi v kancelárii pomerne veľa času, nemá obľúbené zákutie napríklad na rannú kávu. „Kávu pijem za stolom pri vybavovaní pošty alebo inej práci, takže na nejaké presúvanie sa nie je čas. Čo však robím rád, napríklad ak si študujem nejaké podklady na predstavenstvo, je, že sa otočím smerom k oknu a vyložím si nohy na parapet.“
Vždy otvorená
Okrem pracovného stola je v miestnosti aj väčší rokovací a malý kávový s dvoma kreslami. „Tam som ešte asi ani raz nesedel,“ uvažuje nahlas. „Ale predsa mám miesto, kde mi rady zablúdia oči,“ spomenie si. Reč je o obraze, ktorý visí naproti nemu pri vstupných dverách. „Je to hlavné námestie v Bratislave, ale ešte v starej podobe, teda s množstvom stromov. A ja ako rodený Bratislavčan mám pri pohľade naň vždy taký príjemný pocit starých čias a detstva,“ usmieva sa Štrokendl a dodáva, že obraz je jednou z investícií banky do umenia. Apropo, dvere, pri ktorých tróni, bývajú vraj takmer vždy otvorené. „Ak nemám stretnutie, nemám rád zavretú kanceláriu. Aj keď to znamená, že mi do nej neraz vtrhne nejaký kolega a chce vyriešiť niečo neodkladné.“
Stojan s kravatami
„Nemám veľmi rád kravaty a pokiaľ to nie je nutné, nenosím ich. Aj preto ich mám pre istotu nachystaných viacero, ak by sa vyskytla nepredvídaná situácia. Tú ako vystrihnutú z americkej vlajky mi z USA ako darček priniesla naša hovorkyňa, ale ešte som ju nemal na sebe.“
Polička s trofejami
„Postupne sa mi nakopilo niekoľko trofejí z rôznych turnajov. A keďže ich nemám kde odložiť doma, stoja tu. Časť je z tenisových a časť z golfových turnajov. Priznám sa, že som vcelku vášnivý golfista. Niežeby som ho musel hrať každý deň, ale mám ho rád. Dokonca mám doma na prvom programe naladený golfový, kde pozerám turnaje. Na nie veľké pochopenie mojej rodiny.“