Písal sa rok 1999, mladý hokejista Paľo Demitra hral už niekoľko rokov v NHL. V zápase medzi St. Louis a Los Angeles mu stačilo bodovať, aby dosiahol hranicu 90 bodov a získal prémiu 500-tisíc dolárov. Stál pred prázdnou bránkou, ale nedal gól. Prihral totiž spoluhráčovi Scottovi Youngovi, ktorý mohol získať prémiu 300-tisíc dolárov. Ten bol však taký prekvapený, ako aj celý štadión, že gól nedal. Za toto gesto, neskôr označované ako polmiliónové, dostal cenu pre najslušnejšieho hráča. Prémiu dostali obaja. Už vtedy sa tak naplno prejavoval jeho charakter, ktorý počas jeho kariéry napísal ešte mnoho takýchto príbehov. Ani tri roky od jeho smrti, ktoré uplynuli dnes, si jeho blízki na neho nespomenú inak.
Trenčiansky odpich
Rodák z Dubnice nad Váhom, ktorý by tento rok oslávil 40. narodeniny, začínal s hokejom doma, už ako 18-ročný sa objavil v poslednom ročníku česko-slovenskej ligy v Dukle Trenčín. „Sledoval som ho už aj predtým, ale pamätám si, že v tejto sezóne prišiel k nám na skúšku. A v ďalšej sa už naplno prejavil jeho talent, vedel dobre riešiť herné situácie, mal dobrý cit pre prihrávku a dobré zakončenia,“ povedal pre HN jeho vtedajší a neskôr aj reprezentačný tréner Július Šupler.
Už po sezóne ho však draftovali do NHL a stal sa hráčom Ottawy Senators. Po troch rokoch na farme prišla podľa jeho slov jedna z najšťastnejších chvíľ v kariére, keď na celých sedem sezón prestúpil do St. Louis Blues. Hneď sa ukázal ako jedna z opôr v tíme, kde hrali aj Michal Handuš a Ľuboš Bartečko. „Pamätám si na svoje začiatky v NHL, zavolal ma k sebe, aj keď ma takmer nepoznal, aby som nemusel bývať v hoteli, a pomáhal mi. Záležalo mu na takýchto veciach,“ doplnil pre HN Bartečko. Po tejto úspešnej etape sa ho dočkali ešte fanúšikovia Los Angeles Kings a tímu Minnesota Wild.
Srdce vo Vancouvri
Pred šiestimi rokmi sa jeho domovom na dve sezóny stal kanadský Vancouver, preto aj počas zimnej olympiády bol akoby doma. „Neúspechom olympiády v Salt Lake City veľmi trpel, vo Vancouvri v roku 2010 bol skutočne lídrom mužstva. Samozrejme, bolo to aj prostredím, ale aj športovou formou, zanietenosťou, snahou odovzdať mužstvu maximum. Právom bol označený za najlepšieho hráča celého olympijského turnaja,“ povedal pre HN vtedajší reprezentačný tréner Ján Filc. Na turnaj, kde sme dosiahli najlepšie 4. miesto, spomína aj Tomáš Kopecký. „Na to, keď som vo štvrťfinále proti Švédom dal gól, na ktorý mi prihral, a ako sme oslavovali, nikdy nezabudnem,“ povedal pre HN. Podľa neho hráči vždy radšej hrali s ním ako proti nemu, pretože bol veľmi súťaživý.
Koniec v Rusku
Potom sa však rozhodol odísť na opačný front, do ruskej KHL, do tímu Lokomotiv Jaroslavľ, čo sa mu stalo osudným. „Páčilo sa mi, že ako hokejista premýšľal takticky, žil hokejom, ale ako človek bol vynikajúci človek a manžel, mám na neho tie najlepšie spomienky,“ povedal pre HN aktuálny reprezentačný tréner Slovenska, ktorý bol jedným z jeho posledných trénerov v kariére.
Prečítajte si rozhovor s režisérom Danom Danglom, ktorý o ňom natočil film.
StoryEditor