Ako sa zo slovenského študenta filozofie stane moslim? Aký impulz teda stál na začiatku vašej konverzie?
Asi návšteva Kuvajtu, kde som sa vybral za rodinou, ktorá tam v tom čase pracovala. Bolo to približne pred desiatimi rokmi, mal som vtedy okolo 22 rokov. Ale pravdou je, že islam ma fascinoval ešte predtým, v podstate už ako osemročného chlapca.
Ako sa to prejavovalo?
Rôzne. Vždy ma bavili napríklad filmy z týchto oblastí, rád som si čítal knihy o arabskej kultúre. A už ako dieťaťa sa ma dotýkali aj aktuálne udalosti: napríklad vojna v Afganistane či v Iraku.
Z vlažného katolíka sa premenil na presvedčeného moslima. Jeden zo slovenských konvertitov na islam sa však svoju totožnosť na poslednú chvíľu rozhodol neprezradiť. Ilustračná snímka: Reuters
Išlo podľa vás o čosi viac ako očarenie exotickým svetom?
Ťažko vystopovať, čo všetko za tým stálo, iste aj nejaký dobrodružno-mužný pátos prítomný v islamskej kultúre. Ale rozhodne za tým muselo byť aj čosi hlbšie, lebo napríklad Ďaleký východ s budhizmom a hinduizmom – čo je takisto exotika – ma nikdy nepriťahoval.
K čomu ste sa hlásili pred návštevou Kuvajtu?
Bol som vlažný, takmer nepraktizujúci katolík. S tak trochu pohŕdavým vzťahom k cirkvi. Ateistom som však rozhodne nebol. Skôr typickým predstaviteľom takzvanej duchovnej neurčitosti (úsmev).
Konverzia na akékoľvek náboženstvo je dnes pomerne vzácna. Čo také zásadné sa teda stalo počas vašej návštevy Kuvajtu?
Nešlo len o samotnú návštevu. No faktom je, že v Kuvajte som sa zrazu cítil ako v inom svete. Fascinovalo ma, ako táto krajina dokázala spojiť zdanlivo nespojiteľné kontrasty: množstvo stredovekých prvkov na jednej strane a na druhej strane najmodernejšie výdobytky techniky. Podstatné však je, že som v tom čase prežíval určitú duchovnú prázdnotu a zároveň som sa ocitol v niekoľkých zložitých, hraničných situáciách. A zistil som, že mi moslimská viera dokáže pomôcť.
Ako napríklad?
Cítil som väčšiu silu, zlepšenie rôznych schopností. Dalo by sa povedať, že som cítil isté požehnanie.
Nesúvisí však toto skôr k príklonom k viere ako takej? V čom vás islam oslovil viac ako kresťanstvo, ktoré je nám z kultúrno-geografického dôvodu bližšie?
Jeden z dôvodov je, že islam je realistickejší, pragmatickejší a väčšmi ľuďom zjednodušuje život.
Skúste to vysvetliť bližšie.
Kresťanstvo na rozdiel od islamu neobsahuje kódex, ktorý by upravoval jednotlivé oblasti života.
Uvediem príklad: v Koráne – aj v Biblii – sa píše o tom, že sa treba veľa modliť. No súčasťou islamu sú aj hadísy, ktoré presne určujú, čo treba pri modlitbe odriekať, ako sa treba klaňať. Islam je založený na technikách, ktoré prepájajú duchovno s telesnom a pokiaľ ich dodržiavate, tak cítite, ako sa vám zlepšujú rôzne schopnosti.
V porovnaní s kresťanstvom – pre ktoré je najpodstatnejšia čistota srdca – to znie trochu technicisticky a zväzujúco.
Ale aj v islame platí, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý si v tom dokáže nájsť to svoje.
Ako na vašu konverziu reagovalo okolie?
Nijako zásadne, s nikým som sa kvôli tomu nerozhádal (úsmev). Pravdaže, objavovali sa – a stále sa objavujú – rôzne uštipačné poznámky, najmä s rodičmi to občas prerastalo do drobných hádok. Ale nejaké väčšie odsudzovanie som nezažil, skôr som od ľudí cítil istý obdiv za to, že som sa vydal nekonvenčnou cestou.
Neprepadli vás od konverzie aj nejaké pochybnosti?
Ale samozrejme. Mal som aj obdobie, keď som chcel islam prestať praktikovať. Prestal som sa modliť, ale veľmi rýchlo som sa k nemu vrátil, zistil som, že je to pre mňa naozaj dobrá cesta.
Z čoho tie pochybnosti vychádzali?
Premýšľal som, či má naozaj význam prekonávať všetky tie prekážky, ktoré praktikovanie islamu v našej kultúre prináša. Neustále vysvetľovanie, absencia alkoholu, modlitby päťkrát denne... Človeku občas prekáža ten tlak okolia, že islam nie je vnímaný dosť pozitívne, dá sa dokonca povedať, že sa tabuizuje. Určité pochybnosti vychádzali aj z nevedomosti. Lebo islam sa dá študovať celý život – rovnako ako grécka filozofia. Väčšina moslimov nemá o väčšine vecí v islame ani šajnu.
Dá sa teda povedať, že vnímate islam ako to skutočne pravé náboženstvo?
Samozrejme, inak by som vyznával nejaké iné (úsmev).
V tom prípade sa ho usilujete šíriť aj v rámci Slovenska?
Do istej miery – rád kadečo vysvetlím, poradím... Ale nedá sa povedať, že by som vyvíjal na okolie nejakú sústavnú misijnú činnosť.
Nemáte ako moslim problémy so ženami?
Ani nie. Pri nadväzovaní vzťahov nehovorím ako prvé, že som moslim. Lepšie je, keď to vyplynie z kontextu veci, nie je dobré na to nejako programovo poukazovať.
Zatiaľ nie ste ženatý. Mali by ste problém so ženou-kresťankou?
Podľa islamu by som nemal mať ateistku. Židovku alebo kresťanku by som však toleroval.
Prečítajte si aj reportáž z moslimskej modlitebne v Bratislave: TU