Pozrite sa, v čom spočíval úspech Macintosha
Kliknite na obrázok, zväčšíte si ho.
Štyria kamaráti a jeden Macintosh
Príbeh počítača, ktorý spôsobil revolúciu
„Som šťastný, že dnes môžete vidieť Macintosh. Bude dostupný aj pre ľudí, pre nás ostatných, nielen pre ľudí vo firmách, ale na celom svete, to je revolúcia Macintosh,“ povedal pred 30 rokmi oblečený v obleku s motýlikom Steve Jobs pred viac ako tritisíc ľuďmi, ktorí šialene tlieskali, len čo sa na obrazovke revolučného stroja objavili prvé pohyblivé písmenká. Kampaň k uvedeniu Macintosha na trh sprevádzala reklama Ridleyho Scotta, ktorá využila fenomén „veľkého brata“ podľa románu Georgea Orwella.
Celý príhovor Steva Jobsa nájdete tu.
Macintosh sa však vyvíjal už päť rokov predtým. Jef Raskin, ako 31. zamestnanec spoločnosti Apple, začal s projektom už v roku 1974. Chcel vytvoriť ľahko ovládateľný a cenovo prístupný počítač pre bežného zákazníka. Trval na tom, aby sa používali metaklávesy, ktoré mali slúžiť ako polohovacie zariadenie namiesto myši. Macintosh bol pomenovaný po obľúbenej odrode jablka vývojára – McIntosh. V septembri 1979 bolo Raskinovi schválené prijímanie nových zamestnancov pre projekt.
Bill Atkinson bol okrem iného tvorcom prelomovej MacPaint aplikácie. Tiež navrhol a implementoval QuickDraw, základný panel nástrojov, ktorý Lisa a Macintosh používali pre grafiku. Výkon QuickDraw bol zásadný pre úspech grafického používateľského rozhrania Macintoshu. Bol tiež jeden z hlavných návrhárov používateľského rozhrania Lisa a Macintosh. Navrhol aj Hypercard, prvý populárny HyperMedia systém.
Burell Smith bol prijatý Raskinom a hoci tam bol krátko, zaujal vytvorením inovatívneho riešenia pre problém pretekania pamäte. Jeho prvá základná doska pre Macintosh mala 64K pamäte, pomalý procesor Motorola 6809E a čierno-biely displej s 256 x 256 bodmi. Do konca roku 1980 už Smith vytvoril novú základnú dosku, ktorá používala rýchlejší procesor Motorola 68000 taktovaný na 8 MHz, pričom aj rozlíšenie displeja sa zvýšilo na 384 x 256 bodov. Smithov dizajn používal menej čipov ako Lisa, čo ho robilo oveľa lacnejším.
A vtedy si inovatívny dizajn všimol aj Steve Jobs, ktorý prebral v roku 1981 zodpovednosť nad projektom. Uvedomil si, že Macintosh mal väčšie možnosti uplatnenia na trhu ako Lisa. O rok neskôr Raskin Apple opustil. Od roku 1983, keď bol Macintosh prvýkrát predstavený, sa nehovorilo o ničom inom, ľudia si ho na 24 hodín mohli vyskúšať doma. Urobilo tak až 200-tisíc zákazníkov. Do reklamy išlo viac ako 2,5 milióna dolárov a spoločnosť si zaplatila 39 strán inzercie v magazíne Newsweek. O rok neskôr odišiel z firmy aj samotný Jobs.
Pozrite si, ako vyzeralo 39 strán inzercie venovanej Macintoshu.
Časová os. Počítačové míľniky u nás aj vo svete
1939 – Prvá kalkulačka, dôležitý vynález pre počítač.
1944 – Na Harvarde vznikli prvé počítače.
1947– Dierkové štítky nahrádza klávesnica.
1950 – V Japonsku vzniká prvý digitálny počítač.
1958 – Profesor Ivan Plander zostrojil prvý slovenský analógový počítač (na snímke).
1963 – Vznik počítačovej myši.
1972 –Vznik prvej videohry.
1973 – Na Slovensku bol vyvinutý prvý riadiaci počítač – RPP-16. Využíval sa napríklad na evidenciu baníkov. O jeho odkúpenie malo záujem aj Anglicko (na snímke).
1981 – IBM dostáva na trh prvý osobný počítač.
1984 – Do predaja sa dostáva počítač McIntosh od Apple, prvý počítač s grafickým rozhraním.
1985 – Do výroby sa dostáva prvý slovenský osobný počítač PMD-85 od Romana Kišša.
1989 – Na Slovensku vzniká Maťo, prvý československý počítač, kde sa dajú hrať hry. Vznikol pri JRD, kde bola v tom čase povolená tzv. pridružená výroba.
1991 – Vznik protokolu www.
1998 – Vznik Googlu.
Zdroj: Štefan Kohút, Výpočtové stredisko SAV, timetoast.com
2 pohľady: Minulosť vs. budúcnosť
Čo nahradí počítač v budúcnosti
Počítače v súčasnej podobe nebudú v budúcnosti existovať. Tak ako už dnes počítače ustupujú tabletom či smartfónom, ktoré prebrali časť funkcií, čo mali v minulosti počítače, môžeme v relatívne blízkej budúcnosti očakávať, že budú nahradené technológiou či zariadením, ktoré bude slúžiť zároveň ako telefón, počítač, GPS a bude obsahovať množstvo funkcií, ktoré budú rozširovať kapacity človeka a uľahčovať jeho orientáciu v čase a priestore.
Počítač má dnes inú funkciu, ako uvádza jeho názov. Jeho primárnou funkciou je napojenie človeka na sieť či siete a rozširovanie jeho kapacít.
Zariadenie, ktoré počítač nahradí, bude mať ako hlavnú úlohu zabezpečenie napojenia človeka na sieť a zdieľanie, prípadne vytváranie kolektívnej inteligencie. Už dnes sa človek môže napájať na produkty kolektívnej inteligencie alebo sa podieľať na ich vytváraní. Ako príklad môže slúžiť Wikipédia.
Jedným z globálnych megatrendov je vytváranie kolektívnej inteligencie, ktorá má globálny charakter a bude vytvárať čosi ako kolektívny mozog. Zariadenia, ktoré nahradia počítače budú slúžiť k vstupu človeka do tohto sveta kolektívnej inteligencie a budú umožňovať participáciu jednotlivca pri vytváraní reality, v ktorej človek bude žiť. Najvýznamnejšou funkciou zariadení, ktoré nahradia súčasné počítače bude ich anti-entropická funkcia, keďže budú slúžiť ako mozog osobnej ekonomiky človeka, jeho osobná databáza, zariadenie na orientáciu v čase a priestore, nástroj orientácie v meniacom sa prostredí na lokálnej i globálnej úrovni a v neposlednej miere ako osobný uzol človeka ako súčasti sieti či konektor sieťovej i kolektívnej inteligencie. Človek tak bude mať ako pomocníka inteligenciu dosažiteľnú prostredníctvom zariadenia, ktoré nahradí súčasný počítač.
Podoba takéhoto zariadenia bude určovaná postupujúcou miniaturizáciou ako i požiadavkou kompatibility s odevom či telom jednotlivca, a teda minulosťou sa stane prenášanie rozličných zariadení v podobe mobilov, notebookov či tabletov. Človek bude mať taktiež možnosť napájania sa na siete či kolektívnu inteligenciu bez vlastnenia nejakého zariadenia, a to v podobe vstupu v kontaktných miestach, ktoré budú umožňovať človeku prístup k sieti podobne ako napr. dnes pri wi-fi technológii.
Ivan Klinec, Ekonomický ústav SAV
Svet bez počítačov? Už by sme neprežili
Prestavte si to, ráno vás zobudí klasický naťahovací budík, dáte si raňajky bez toho, aby ste skontrolovali e-maily a nasadáte do auta, ktoré nemá ani ABS. Cestou do práce dúfate, že do vás žiaden šťastlivec nenarazí, pretože moderná medicína by sa bez počítačov vrátila tak o 50 rokov dozadu.
Pri pracovnom stole si musíte ručne vytriediť z vašej pošty „spam“ a pri každej chybe na dôležitom liste začínate na písacom stroji znova. No na druhej strane sa už nemusíte cez pol mesta domov vracať po zabudnutý služobný mobil. Žiadne totiž neexistujú.
A tak na vytúženú dovolenku v lete, ktorú, mimochodom, absolvujete v autobuse, pretože lietanie je mimoriadne nebezpečné, si do tašky pribaľujete walkman, kameru, fotoaparát a do druhej asi sto kaziet a farebných filmov.
Nezabudnite, že záber sa musí podariť na prvýkrát, a zdieľať s priateľmi ho môžete akurát tak poslaním pohľadnice z cieľovej destinácie. A ak sa stratíte, nezabudnite na poriadnu mapu, v ktorej sa musíte aj orientovať.
Navyše fotografie, správy či komentáre z Facebooku už nesleduje NSA. Zato vašu poštu ručne číta iná organizácia. Bez počítačov by sme zrejme mali viac súkromia ako dnes, ale predstavte si život bez toho aby ste okamžite mohli zavolať rodine, nech ste kdekoľvek vo svete. Rovnako by sa späť vrátili povolania, ktoré z ľudí robili len jednoúčelové stroje, napríklad v bani. Dnes sú už počítače všade, a ani si to neuvedomujeme. Riadia základné činnosti ako dopravu či jadrové elektrárne, ale sú aj v práčke, chladničke alebo v hodinkách.
Drahomír Piok, editor Digitálneho sveta HN