Tak máme za sebou rok nečakaných zmien. Vlastne problémy v Amerike sa začali už v lete roku 2007. Najprekvapivejší bol asi rok 2008, ale plné dôsledky sme videli až tento rok. No a keď sa pozriete na ešte minuloročné predpovede rastu na tento rok, tak sa vlastne takmer trafili: akurát so zlým znamienkom. Slovensko malo podľa Eurostatu dosiahnuť rast šesť percent, Česká republika štyri. Nakoniec jedinou krajinou, ktorá sa tento rok dočká rastu, je Poľsko.
Mínusové bohatstvo
Toľko štandardná analýza. Zabudnime na chvíľu na skutočnosť, že štatistika HDP v súčasnej situácii stráca zmysel. V rokoch, keď je do ekonomiky "napchatých" toľko štátnych peňazí, ktoré anabolicky vyháňajú rast, nemá HDP príliš veľkú vypovedaciu hodnotu. Nejde totiž o hrubý domáci produkt (HDP), ale o hrubý dlhový produkt. Je to ako tvrdiť o človeku, ktorý si vzal pôžičku milión eur, že je o milión eur bohatší. Je to, pochopiteľne, hlúposť, v skutočnosti nezbohatol ani o cent. No keď si ako štát požičiavame na "rast HDP", tak to ako bohatnutie berieme. V rokoch, keď meriame nárast zadlžovania takmer dvojcifernými číslicami, asi nemá cenu riešiť desatiny rastu percentného bodu rastu HDP.
OptiMystik
Ale späť do budúcnosti. Keď sa ma pýtajú či som optimistický alebo pesimistický, čo sa týka konca krízy, hovorím, že nie som ani opti-, ani pesi-, ale že som "len mystický". Vedia ekonómovia predpovedať budúcnosť? Nevedia. Rovnako, ako sú cestári každý rok zaskočení čerstvým snehom, budeme zaskočení i my ekonómovia každou krízou. Budúcnosť nevedia predvídať ani hrdinovia sci-fi alebo fantasy. Gandalf z Pána prsteňov, Yoda z Hviezdnych vojen, Neo z Matrixu -- ani títo vymyslení nadhrdinovia našej doby neboli schopní vidieť dosť dobre budúcnosť. Možno na niekoľko sekúnd dopredu, ale ďalej len veľmi hmlisto, skôr v náznakoch. Podobne ako starozákonní proroci -- budúcnosť je hmlistá a vždy bude mystická. Koniec koncov sa medzi teológmi dodnes vedie diskusia o tom, či budúcnosť pozná sám Boh. Bolo by podozrivé, keby budúcnosť urobila výnimku práve pre predpovedačov počasia alebo ekonomiky. Budúcnosť s nami vždy bude laškovne koketovať, ona už je taká, nikdy sa nám úplne neodhalí.
Vyšehradská štafeta
Pred niekoľkými rokmi sa ma nejaký novinár pýtal, čím si vysvetľujem úspech slovenskej ekonomiky v rámci Vyšehradskej štvorky. To je jednoduché, povedal som vtedy, každá krajina má svojich warholovských pätnásť minút slávy. V prvých rokoch transformácie sme boli hrdinovia my Česi, potom prevzali štafetu na chvíľu Maďari so svojou masívnou privatizáciou zahraničným vlastníkom. V tom čase žezlo svetovej slávy už peknú chvíľu držali Slováci, tak som si zo srandy dovolil predpoveď, že ďalšími na rade sú Poliaci. No a ako vidno, je to dnes jediná krajina široko-ďaleko, ktorá zatiaľ vykazuje medziročný rast ekonomiky. Také "vtípky" sa občas náhodou vydaria. Ale to je tak všetko. A ruku na srdce: chceli by ste žiť vo svete, kde je budúcnosť známa? Len si spočítajte, koľko skutočne dôležitých vecí vo vašom živote alebo v dejinách ľudstva sa stalo podľa plánu? Ktoré veci ste s istotou vedeli dva -- tri roky dopredu? Prajem vám krásny a nečakaný nový rok.
Tomáš Sedláček,
ekonomický analytik,
hlavný makroekonomický stratég ČSOB a člen Českej protikrízovej rady NERV