Ako sa zarába na spomienke na Jána Pavla II.

Medzitým si v bočných uličkách rozložili svoje krámy pouliční obchodníci, mädlia si ruky a tešia sa na dobrý kšeft. Na Ulici Matky Božej fatimskej oproti námestiu zase nenápadný chlapík propaguje kláštorné víno, obďaleč mladá dáma ponúka lacný parfum s pápežskou fotografiou na fľaštičke... Verní rodáci na svojom pápežovi zarábajú aj tri roky po je smrti. Papa by sa čudoval...

Pápež a sedem trpaslíkov
Wadowice, 9 hodín ráno, sobota, druhý deň osláv 30. výročia nástupu Karola Wojtylu na Petrov stolec. V bazilike, v ktorej Svätý Otec prijal krst a ako malý chlapec miništroval, sa pred hodinou skončila omša. Na počesť Jána Pavla II. ju celebroval poľsky prímas Józef Glempa. Po rannej pobožnosti sa veriaci valia ako riava do ulíc Wojtylovcov a Kostolnej nachádzajúcich sa iba na skok od rodného domu pápeža. Nedočkavo ich očakávajú predavači suvenírov. Všetky obchodíky v týchto uličkách ponúkajú rovnaký tovar. Pápežská podoba dominuje na každom darčekovom predmete. Na kľúčenkách, šperkovniciach, krištáľových aj plastových pohárikoch, pestrofarebných ružencoch, príveskoch a náramkoch. Popri pápežovi a Ježišovi Kristovi majú obchodníci v zásobe trpaslíkov a Snehulienku a vedľa nich pestrofarebné matriošky... Týmito uličkami s obchodíkmi a so stánkami prejde denne niekoľko tisíc turistov.
Józef Kreczmer má svoj butik na rohu Kostolnej ulice a Ulice Wojtylovcow. Jeho predajňa je najväčšia v meste. V tomto "kráme“ možno kúpiť všetko, čo s poľským pápežom súvisí aj nesúvisí. Knihy, obrazy, drevené sochy, valašky, opasky, miniatúrneho sloníka so zdvihnutým chobotom pre šťastie...
"V mojom obchode sa premelie denne tisíc turistov, iba máloktorý odíde naprázdno,“ pochvaľuje si majiteľ obchodu so suvenírmi. Jeho manželka Krystýna sa priateľsky usmieva a prikyvuje.
"Naozaj, niekedy je aj tisíc turistov, inokedy však nie,“ hovorí a núka mi pápežskú ružu a kľúčenku s podobou Jána Pavla za 20 zlotých.
Oproti ich krámu stojí niekoľko šiatrov z celtoviny. Sú doslova prepchaté suveníry s pápežskými motívmi. Ani stánkari si nemôžu na nedostatok zákazníkov sťažovať. Každý sa pri nich zastaví. Na prvé zastavenie zväčša nekúpi nič, potom sa vráti a vďačne "oferuje“ svoje zloté. Z cestovného ruchu a zo služieb žije mnoho obyvateľov "malého Vatikánu“, hoci oficiálne platí mestu dane len asi jedno percento.

Šťastná sedmička
Na konci Kostolnej ulice číslo 7 stojí rodný dom Karola Wojtylu. Je veľký a dýcha prítomnosťou svojich dávnych obyvateľov. Rodičia budúceho pápeža - poľsky dôstojník Karol so svojou manželkou Emíliou, príležitostnou krajčírkou a s prvorodeným synom Edmundom, sa do tohto domu nasťahovali v roku 1919. O rok neskôr sa v ňom narodil aj mladší Wojtyla. Pokrstili ho Karol Jozef. Prvé meno dostal po otcovi, druhé po poľskom národnom hrdinovi maršalovi Pilsudskom. Maršal v čase jeho narodenia oslavoval dobytie Kyjeva.
Na nádvorí domu sedia ako lastovičky ženičky, ruky zbožne zložené v lone. Rozjímajú a nasávajú atmosféru starého domu. Medzitým po vyleštenej dlažbe prichádzajú noví pútnici. Nikto z domácich si netrúfa uhádnuť počet turistov, ktorí zavítajú do domu. Odhady hovoria približne pol milióne ročne. V jubilejnom roku pontifikátu ich však bude oveľa viac.
Do rodného domu pápeža možno vstúpiť len s dôkladne očistenými topánkami a bez sprievodu psa alebo mačky. Návštevník nesmie žuť žuvačku, musí si sňať klobúk alebo čiapku, nepoužívať počas prehliadky mobilný telefón a v priestoroch nekonzumovať žiadne jedlo. A, samozrejme, byť vhodne oblečený. Sestra Nazaretka, ktorá sedí pri hlavnom vchode a číta knižku, občas zdvihne hlavu a ponad okuliare skontroluje, či ste dodržali predpisy, prípadne či ste oferovali zopár zlotých na plánovanú rekonštrukciu rodného domu. Ak je všetko v poriadku, milostivo pokýva hlavou a znova sa zahĺbi do svätej knihy.

Osudná nehoda
Pokladnička, či skôr poriadna kasa na milodary, stojí v jednej z izieb, ktorú obývali Wojtylowci. Niekto do nej vhodí zopár mincí, iný nie.
"Do obnovy rodného domu pápeža investujeme v priebehu dvoch rokov asi 4 milióny zlotých,“ informuje starosta Wadowic Stanyslaw Koparba. Aj časť finančných prostriedkov z milodarov sa použije na opravu domu z predminulého storočia. Napriek tomu, že peňazí nie je dosť ani v mestskej pokladnici, vstupné do rodného domu Jána Pavla II. sa nevyberá.
Dom má päť izieb. Na stenách sú fotografie pápeža v rôznych podobách - od dojčaťa až po hlavu cirkvi, v truhliciach pri stene je vystavené jeho športové oblečenie, lyže, knihy. A ešte fotografie, keď dobýjal svet na divadelných doskách... Ak by sa Karol Wojtyla totiž nestal hlavou cirkvi, mohol byť športovcom či divadelným umelcom. Karol vášnivo miloval divadlo, atletiku, futbal, lyžovanie a jazdu na motorke. Keď v Krakove nacisti zrušili Jagelovskú univerzitu, na ktorej študoval, živil sa ako robotník v kameňolome alebo v chemickej fabrike. Do práce jazdil na motorke značky Wanderer s motorom Sachs.
Okamih, ktorý poznačil 20-ročného Karola, však zmenil jeho budúcnosť. Raz, keď sa neskoro večer vracal z práce, zrazilo ho nemecké auto. Silno krvácal a upadol do bezvedomia. Zranený Wojtyla sa prebral až v nemocnici, kde mu otec povedal, že ho v náručí priniesla do nemocnice mladá a krásna žena, ktorú v mestečku dovtedy nikto nevidel. Karol uveril, že mu život zachránila Panna Mária. Dodnes vám vo Wadowiciach každý ochotne odprisahá, že to bola Panna Mária.

Malá blúzka...
"Ciao, Pavlo,“ jačí mladá Talianka pred domom číslo 7 a zalamuje pritom rukami, keď sestra Nazaretka zamyká hlavný chod. Temperamentná Talianka má priúzku blúzku alebo priveľké prsia. Aj tesné rifle má akési krátke na tunajšie pomery - vykúkajú z nich opálené lýtka. Pri pohľade na túto ženu mi schádza na um, že od rána som nevidel v okolí "pápežovho“ námestia "obnaženú“ ženu. Dokonca aj polonahé dámy na titulných stránkach v pánskych časopisoch novinoví predavači cudne skrývajú v zadných výkladoch.
Medzitým sa temperamentná Talianka márne pokúša obmäkčiť sestru Nazaretku. "Pani“ rodného domu Karola Wojtylu je neoblomná. Dom je prístupný verejnosti len od 9. do 17. hodiny. Teraz je už 15 minút po záverečnej a sestra Nazaretka jej radí, aby prišla zajtra. Vyzývavá Talianka sa v sprievode svojich dvoch gavalierov napokon vyberie na trhy. Tie, našťastie, nemajú otváracie hodiny. Jeden gavalier jej kúpil pápežskú ružu za pár zlotých, druhý pohárik s podobizňou Jána Pavla II. V "malom Vatikáne“ prespia v jednom z mnohých penziónov alebo v súkromí. Cena je prijateľná, od 20 do 130 zlotých za noc a osobu.

Atrakcia policajti
"Seňore, dajte zloté na mlieko,“ odrieka svoju vlastnú modlitbu mladý žobrák pred bazilikou na Placi Jana Pawla neskoro po popoludní, keď sa na počesť Karola Wojtylu skončil koncert svornosti. V jednej ruke drží plastový pohárik, v druhej malé dieťa. Je zabalené v špinavých handrách, občas otvorí oči a znova zaspí. Nad žobrákovou hlavou sa týči kostolná veža, pod ňou žiari namaľovaný papa Ján Pavol II. a nad žobrákom rozprestiera náruč. Žobrák nie je jediný, ktorý od rána do večera vytrvalo prosí o almužničku. Celé námestie sa žobrákmi a tulákmi len tak hmýri. Na pápežské oslavy prichádzajú do Wadowic tuláci zo širokého okolia. Veria, že bohabojní Poliaci budú solidárnejší.
"Počas osláv sú Wadowičania ľudskejší,“ pochvaľuje si František Fiocek, tulák, bezdomovec a príležitostný zlodej, akých je aj vo Wadoviciach dosť. Iba niekoľko minút predtým sa mi snažil vytiahnuť z vrecka peňaženku, keď sa mu to nepodarili, poprosil o "šluka“. Oferoval som mu teda aspoň cigaretu.
Podvečer sa vyrojili z mestskej budovy mestskí strážnici. Idú sa fotografovať k soche pápeža Jána Pavla II. s turistami. Stanyslav Koparba má mužov strážiacich poriadok v meste dostatok. Podľa jeho slov však veľa roboty v malom Vatikáne nemajú.
"Wadovice sú veľmi pokojné počas celého roka a ľudia takmer vôbec nepáchajú trestnú činnosť,“ pochvaľuje si.
Podvečer, keď sa v pápežovom rodnom mestečku šíri z polí vôňa spálenej zemiakovej vňate a v bočných uličkách utíchol obchodný ruch, prichádzajú na námestie zaľúbenci. Držia sa za ruky, popíjajú v reštauráciách silné pivo alebo len tak sedia na lavičkách. Schádza mi na um odveká múdrosť. Kto chce poznať dušu básnika, musí navštíviť jeho rodné mesto. Cez deň aj v noci, dodávam v duchu. Papa by sa asi čudoval, ale určite by sa nehneval...