Prvá všeobecná rada je každému najskôr známa, ale nemôžeme ju vynechať. Žiadne vlhké či mokré zariadenie neskúšajte pripojiť do elektrickej siete, alebo (v prípade zariadenia s akumulátorom) spustiť. V lepšom prípade viac poškodíte dané zariadenie, v tom horšom to môže byť nebezpečné aj pre vás.
Dvojnásobne to platí v prípade spotrebičov s trojpólovou zástrčkou, ktoré sa používajú pri zariadeniach s kovovým (vodivým) šasi a plášťom. Tu by sa napätie mohlo dostať na kostru a v prípade chybnej či poškodenej elektroinštalácie byť pre používateľa smrteľne nebezpečné.
Druhá všeobecná rada je čisto ekonomická. Lacné zariadenia sa opravovať neoplatia. Ako príklad si môžeme vziať automatickú práčku. Ak za porovnateľnú novú dáte napríklad 300 eur a čistenie starej s výmenou motora a ložísk vyjde na polovicu danej čiastky, potom sa to z dlhodobého hľadiska neoplatí. Rovnako tak tlačiareň za sto eur nemá zmysel riešiť, čistenie mechaniky a elektroniky a výmena tlačovej hlavy by mohlo stáť väčšinu novej.
Tretia všeobecná rada nie je príliš pozitívna. O záchrane zatopených televízorov a monitorov nemusíte uvažovať. „Ich displeje nie sú proti vniknutiu vody chránené a voda ich prakticky vždy nenávratne poškodí“, vysvetlil nám Petr Hejna zo spoločnosti VSP Data. A pretože displej tvorí väčšinu ceny televízora či monitora, oprava sa finančne neoplatí. Podobne sú na tom displeje notebookov, ale o tých sa podrobnejšie rozpíšeme ďalej. Veľmi zle sú na tom po vniknutí vody aj projektory alebo skenery.
Inak sú na tom však displeje tých chytrých telefónov a tabletov, pri ktorých výrobca udáva vyšší stupeň „IP krytia“. Z dvojice čísel IPx6 pre vodu platí to druhé. IPX6 (ochrana proti intenzívne tryskajúcej vode zo všetkých uhlov) má aspoň nejakú šancu zatopenie prežiť, lepšie je na tom IPX7 ktoré podľa špecifikácie musí vydržať 30 minút v hĺbke 1 meter (a je šanca že vydrží viac).
Čo ponáhľa najviac?
Čas hrá najväčšiu rolu predovšetkým pri zariadeniach, v ktorých sa nachádza batéria alebo akumulátor. V prípade stolného počítača je vhodné ho (po fyzickom odpojení z elektrickej siete) otvoriť a zo základnej dosky vybrať CMOS batériu na udržanie dát v BIOSe. Býva to strieborný gombík CR2032. Elektrina z neho prúdiaca môže značne urýchliť koróziu základnej dosky.
Pri notebookoch s užívateľsky vyberateľným akumulátorom je vhodné ho vybrať von. U tenkých strojov so vstavaným akumulátorom to užívateľsky možné nie je.
„Zariadenie je v danej chvíli zbavené pôvodnej záruky, ale stále môže spadať do poistenia domácnosti. V daný okamih je najlepšie kontaktovať autorizovaný servis na vykonanie diagnostiky a prípadné mimozáručné opravy. Náklady by mala pojať poisťovňa,“ vysvetľuje Miroslaw Antczak zo spoločnosti Enfinitec, ktorá je dcérskou firmou spoločnosti Acer.
A to tak, že rolu hrajú aj hodiny. Či v prípade, že chcete notebook zachrániť, tak v prípade, že chcete zachrániť svoje dáta, pretože na doskách pod napätím prebieha urýchlená korózia. Váš zámer – čo so zariadením chcete urobiť – je aj hlavná inštrukcia pre servis.
Pri záchrane dát je dôležitá dohoda na tom, ako veľmi sú pre vás dáta dôležité, respektíve akú veľkú čiastku ste ochotní investovať. Pretože základné vybratie pevného disku alebo SSD, demontáž elektroniky, jej vyčistenie v ultrazvukovej vani a izopropylalkoholu, usušenie disku, napojenie na zbernicu a úspešný pokus vyzálohovať dáta na iné médium nebýva zásadný zásek do rozpočtu. Avšak odborná záchrana dát z nefunkčného disku (ktorý nemožno ľahko sprevádzkovať) môže vyjsť aj na niekoľko stoviek eur.
Počítať treba s tým, že autorizované servisy majú u vytopenej techniky tendenciu nahrádzať elektronické dosky a ďalšie vnútorné komponenty novými dielmi, pretože u vyčistených a usušených utopených dielov nemôžu ponúknuť záruku. To ako zariadenie po oprave utopených dielov dlho vydrží, ovplyvní množstvo faktorov, vrátane nečistôt a chémie, ktorá sa s vodou do zariadenia dostala. A niektoré diely ako ventilátory, reproduktory, alebo optické mechaniky je nutné meniť za nové vždy.
Núdzová oprava typu „kutil“
Podomácky sa určite nepúšťajte do opravy čohokoľvek, kam vedie sieťové napätie 230 V. Jednak je to nebezpečné, jednak v moderných spínaných zdrojoch nájdete mnohokrát malé transformátory, ktoré nie sú hermeticky uzavreté a do vinutia sa môže dostať vlhkosť, čo by mohlo po zapojení vyústiť aj v dosť nepríjemné zvukové, svetelné a dymové efekty.
Na vlastné riziko, pokiaľ nie je možnosť dostať zariadenie do servisu, alebo by sa to rozhodne nevyplatilo, sa teoreticky možno pustiť do záchrany zariadenia, ktoré je napájané z externého zdroja – a ten podľa parametrov na štítku pôvodného zdroja (rovnaké výstupné napätie, rovnaký alebo vyšší maximálny výstupný prúd, zhodná polarita konektora) kúpite nový.
Ideálne je zariadenie rozobrať, plastové diely umyť vodou a nechať dôkladne vyschnúť. Elektroniku je vhodné umyť v izopropylalkohole, pokiaľ ho nemáte dosť, tak v destilovanej vode, a potom poliať alebo zo spreja postriekať izopropylalkohokom. Ten je totiž ľahší ako voda, takže vodu vypudí zo všetkých záhybov a medzier a zníži tak riziko korózie. Na čistenie je ideálna ultrazvuková vaňa, ale tu má doma málokto.
Pokiaľ nemáte izopropylalkohol, je podľa Petra Hejnu možné zariadenie po umytí úplne núdzovo vysušiť v rúre. Pamätajte na to, že teplota by nemala presiahnuť 80 stupňov Celzia a pokiaľ má zariadenie akumulátor, alebo lepený displej, tak 60 stupňov Celzia. Ale to je, ako hneď dodáva, absolútne krajné riešenie a na vlastné riziko každého.
Drobné zariadenia, ak ich nechcete alebo nemôžete rozobrať, je možné dať do ryže. A podľa Petr Hejnu to nie je vtip, ryža je hydroskopická a sušenie urýchli. Ide však o núdzový postup, keď nie je iná možnosť.
Obaja oslovení technici sa zhodujú, že len servis môže najlepšie posúdiť rentabilitu opravy a ponúknuť zákazníkovi vhodné možnosti riešenia. Petr Hejma však rovno pripomína, že práve v prípade utopenej elektroniky sa najčastejšie oplatí zachraňovať predovšetkým drahšie a drahé zariadenia, prípadne sa len snažiť zachrániť dáta z úložných zariadení.