Znie to neuveriteľne, ale technológia, ktorú dnes považujeme za úplnú samozrejmosť, oslavuje len polstoročie od momentu, keď sa začala naplno komerčne využívať. Na jeho počiatku stála zvedavosť a túžba po vedomostiach. Joseph Woodland sa ako malý v skautskom oddieli naučil okrem iného Morseovu abecedu.
Po strednej škole ho zastihla druhá svetová vojna, počas ktorej si službu odkrútil ako technický asistent na projekte Manhattan v Oak Ridge v Tennessee. Technické zručnosti ďalej rozvíjal ako študent na Drexel Institute of Technology vo Philadelphii.
Počas toho sa mu podarilo zdokonaliť systém na efektívne zaznamenávanie a prehrávanie výťahovej hudby bez dovtedajších ťažkopádnych LP platní či kotúčových pások. Jeho otec mu však zakázal, aby systém ďalej rozvíjal a ponúkol na komerčné využitie, pretože bol presvedčený, že „hudba vo výťahu je ovládaná davom“ a nechcel, aby sa jeho syn k niečo takému ani len približoval. Woodland sa tak vrátil na univerzitu, aby si dorobil doktorát. A tu za ním jedného dňa prišiel spolužiak Bernard Silver, ktorý študoval elektroinžinierstvo so zaujímavou ponukou.
Kruhy v piesku
Silver totiž začul rozhovor dekana fakulty s vedúcim jedného z miestnych obchodov. Ten prišiel za akademikom s návrhom, aby študenti fakulty vyvinuli nejaký efektívny a spoľahlivý spôsob na kódovanie informácií o jednotlivých produktoch, ktorý by okrem iného uľahčovali ich inventarizáciu.
Dekan ho odmietol, no Silverovi ten nápad vŕtal v hlave. Oslovil teda Woodlanda, či by sa s ním do toho nechcel pustiť. Ten súhlasil a začal hneď rozmýšľať nad tým, ako by sa dalo niečo také zrealizovať. Ako vzor mu slúžila práve morseovka, ktorú od detstva aktívne ovládal. Pre úplnosť treba dodať, že ich prvým nápadom v tomto ohľade bolo, že by sa informácie na tovary natlačili fluorescenčným atramentom a následne by sa čítali pomocou UV svetla.
Bolo to však príliš komplikované a v praxi ťažko realizovateľné.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.