Pasažieri sem nelietajú, napriek tomu tu pozdĺž dráhy a na odstavných plochách stoja desiatky, ba aj stovky veľkých lietadiel. Čakajú tu ticho a bez pohnutia, a za to, že tu takto stoja, niekto platí nemalé peniaze.
Sú to cintoríny lietadiel. Pre turistov sa stávajú veľkým lákadlom.
Súťaž o najpopulárnejšiu vojenskú leteckú základňu by najskôr v internetovom hlasovaní vyhrala bájna Oblasť 51. Utajovaná základňa v nevadskej púšti je opradená množstvom mýtov a stala sa doslova súčasťou popkultúry.
Lenže pokiaľ ide o skutočnú popularitu, ktorá sa meria návštevnosťou, potom je na tom táto slávna základňa bledo. Turistov síce láka, ale ak nechcú mať problémy s úradmi, dostanú sa najskôr iba na míle ďaleko od nej, a to ešte pod dohľadom armádneho dronu.
To však v arizonskej púšti na okraji mesta Tucson sa nachádza pravý opak. Základňu Davis-Monthan by šlo len ťažko utajiť, veď sa nachádza doslova na okraji mesta. A navyše vedľa nej vyrástlo jedno z najúžasnejších leteckých múzeí sveta.
Pima Air & Space Museum je súkromná organizácia, kde sa na ploche vyše 300-tisíc metrov štvorcových nachádza cez 300 lietadiel, od historických kusov, cez hrdinu svetových vojen až napríklad po najnovší Boeing 787 Dreamliner, ktorého gondoly motorov Rolls-Royce tú možno preskúmať pekne z bezprostrednej blízkosti. Mimochodom, ide o prototyp číslo 2.
Toto múzeum zároveň slúži ako verejná brána k ešte oveľa viac fascinujúcemu miestu. Práve tu si možno zakúpiť lístok na prehliadku, ktorá návštevníka zavedie za brány susednej leteckej základne. Základne, ktorá sa v priebehu desiatok rokov svojho života stala najväčším cintorínom lietadiel na svete.
Otvorená základňa
Vstupenka sa tu kupuje len s dokladom totožnosti, a ten je potrebné predložiť aj pri nástupe do autobusu, ktorý nás zavezie za brány leteckej základne. Pri nástupe si nás sprievodca Bob, samozrejme vojak vo výslužbe, poctivo odškrtne a pýta sa, odkiaľ sme. Česká republika ho neprekvapí, odvetí, že aj odtiaľ tu majú návštevníkov. A chváli krásy Prahy, ktorú pred rokmi aj navštívil.
Je všedný deň skoro popoludní, napriek tomu je autobus vyrážajúci na jednu z pravidelných prehliadok do posledného miesta plný. Okrem domácich Američanov tvoria snáď aj viac ako polovicu osadenstva zahraniční turisti doslova zo všetkých kútov sveta. Tak atraktívna je základňa pre cestovateľov.
Dôvod? Viac ako štyri tisícky lietadiel, ktoré len tak nikde inde vidieť nemožno. Či už ide o jedinečné samostatné kusy alebo o celé letky rôznorodých lietadiel, Davis-Monthan je asi tým jediným miestom na svete, kde sa k takejto zostave vojenskej leteckej techniky môže civilista vôbec priblížiť.
Bob ešte pred vjazdom do areálu základne pripomína, že armáda sem púšťa turistov len na základe dobrej vôle a že napríklad má právo autobus prehľadať a cestujúcich legitimovať. Nič také však nezažívame, v bežnej prevádzke nemajú vojaci dôvod turistov akokoľvek vyrušovať.
"My sme dobrí na nich, oni sú dobrí na nás," vysvetľuje Bob a pripomína, že za bránami základne je vo väčšine miest zakázané fotografovať. "Fotiť sa smie až v samotnom priestore cintorína," vysvetľuje, že tam si cez okno autobusu fotky zaobstarať smieme. Na to, že by autobus zastavil a vypustil cestujúcich von, môžeme rovno zabudnúť.
Aj tak je prehliadka jedného z najväčších svetových "parkovísk" lietadiel naozaj ojedinelým zážitkom. Hneď na začiatku sa nachádza takzvaná Ulička hviezd (Celebrity row), kde sú vystavené tie najzaujímavejšie kusy dostupnej techniky. Chýbať tu nesmie napríklad slávna "lietajúca pevnosť" B52 alebo napríklad kuriozita v podobe McDonell Douglas C-9 upraveného pre potreby NASA pre nácvik v nulovej gravitácii. Sú tu legendárne výcvikové lietadlá americkej armády a nechýba ani malý žart.
"Tu sa vo vašej tretej hodine pozrite na vrchol nášho technického umu," ukazuje Bob smerom k miestu, kde sú na zemi tri kolieska a pred nimi ceduľka F-117 Nighthawk. "Neviditeľný" bombardér tu však chýba. "Nikdy ho tu ani mať nebudeme," hovorí s istotou Bob. Aj keď toto lietadlo bolo v roku 2008 vyradené zo služby, kvôli utajeniu niektorých konštrukčných prvkov a vybavenia nikdy neprešlo štandardným procesom likvidácie. Všetkých 52 zostávajúcich lietadiel je tak uskladnených na pôvodnej domovskej základni Tonopah Test Range vo svojich hangároch.
Záložná zbrojnica
Aj keď tu teda niektoré najtajnejšie lietadlá chýbajú, je základňa Davis-Monthan stále veľmi úctyhodnou záložnou zbrojnicou. Nie všetky lietadlá sem totiž mieria k definitívnemu vyradeniu. Áno, mnohé z nich sú rozobrané a "vyťažené" materiály sú recyklované, mnoho lietadiel tu stojí len ako zásobáreň náhradných dielov. A to nielen pre americkú armádu, ale aj pre spojenecké útvary z celého sveta. Aj vďaka tomu je mimochodom toto stredisko v podstate zárobkovým podnikom.
"Šetríme americkým daňovým poplatníkom hŕbu peňazí, dokonca je aj zarábame," chváli sa Bob tým, že tento cintorín lietadiel nie je len bezodnou dierou na peniaze, ako by sa mohlo zdať. Skladovanie lietadiel tu teda dáva ekonomický zmysel. Len hodnota uskladnených strojov je ohromujúca - cez 30 miliárd dolárov.
Zhruba polovica uskladnených lietadiel je tu zakonzervovaná a čaká na svoje ďalšie využitie. Tieto lietadlá možno ľahko spoznať podľa bieleho zakrytovania motorov, okien a všetkých ďalších vstupných a tesniacich otvorov a častí. Špeciálny materiál tu chráni lietadlá pred hmyzom, vlhkosťou a zabraňuje prehrievaniu vnútra. Uskladnené lietadlá potom majú šancu, že sa vrátia do služby.
Niekedy sú predané spriateleným armádam, inokedy sa vracajú do služby tej americkej. Napríklad snáď stovky lietadiel F-4 Phantom II a F-16 tu čakajú na svoju prestavbu na bezpilotné lietadlá. Tie potom armáda využíva pri nácviku bojových akcií ako cvičné lietajúce ciele. Áno, ich osudom je nakoniec smrť, ale iná než tá pomalá na ploche letiska.
Spásonosná púšť
Niektoré lietadlá sa však môžu dočkať aj svojho návratu do skutočnej aktívnej služby amerického letectva. Dôkazom je aj tucet hrôzu naháňajúcich bombardérov B-52H, ktoré dopĺňajú ten jeden z počiatočnej uličky slávy. Bývalo ich tu trinásť, ale v roku 2015 sa lietadlo so sériovým číslom 61-1007 vrátilo do služby. Nahradil totiž stroj, ktorý bol zasiahnutý požiarom.
Zvyšných dvanásť kusov tu tak čaká na svoju príležitosť, kedy budú musieť zaskočiť pri podobnom incidente. Americké letectvo totiž stále využíva 77 týchto lietadiel a slúžiť majú údajne najmenej do roku 2040. Tento stroj prvýkrát vzlietol v roku 1952 a aktuálne B-52H boli vyrobené v rokoch 1961 až 1962. V predpokladanej dobe vyradenia tak niektoré budú mať za sebou takmer 80 rokov aktívnej služby.
Na základni Davis-Monthan sa však neskladujú len lietadlá. Nájdeme tu napríklad aj časti raketových systémov alebo napríklad rôzne formy a nástroje na výrobu veľmi špecifických dielov pre všemožné stroje.
Je paradoxné, že práve nehostinné púšte sú pre takéto skladovanie veľmi vhodným miestom. Miestna suchá klíma a minimum zrážok predstavujú malé riziko korózie a tvrdý podklad znamená, že v mnohých prípadoch nie je potrebné skladovacie plochy asfaltovať. Smrtonosná púšť tak v podstate lietadlám dáva šancu na život.