V Microsofte ste pôsobili ako šéf pre celú Európu do novembra 2014. Prečo sa vlastne človek rozhodne opustiť
takúto lukratívnu pozíciu?
To, prečo som skončil, má viacero dôvodov. Pozícia, ktorú som dosiahol, bola pre mňa maximálna možná priečka v Európe a vôbec som nerozmýšľal, že by som išiel pracovať do Spojených štátov.
Najmä kvôli rodine. Druhým dôvodom bolo, že som počas svojej kariéry nabral množstvo skúseností, ako pracovať s ľudmi v oblasti pozitívnej psychológie, ktoré ma bavilo ďalej odovzdávať a učiť ich. Napríklad aktuálne prednášam na Cambridge a iných školách a nato by som už nemal v Microsofte vôbec čas. Aj keď mi napokon ponúkli miesto v Európe s celosvetovou zodpovednosťou, odmietol som.
Čo ste mali na starosti ako prezident celej divízie pre Európu?
Keď ma povýšili v roku 2007 na najvyššiu pozíciu v Európe, mal som na starosti obchod, predaje, marketing, ale napríklad aj vyjednávanie s Európskou komisiou. Sedel som v rôznych správnych rádách za Microsoft a rovnako som robil aj poradcov pre niektorých predsedov vlád v Európe. Doteraz pôsobím ako poradca pre predsedu vlády z Litvy.
Vnímali ste na tejto pozícii konkurenciu z radu Apple a Linuxu? Napríklad, keď niektoré samosprávy odchádzali od Microsoftu alebo ste pôsobili ako veľký monopol?
Určite sme všetko pozorne sledovali. Microsoft vykonal množstvo dobrých krokov, ako napríklad v oblasti cloudu či servrových produktov, ktoré generujú veľké zisky dodnes. Tam, kde Microsoft urobil dve veľké strategické chyby, sú vyhľadávače, bohužiaľ, sme zaváhali a nedomysleli, že vyhľadávanie bude obrovský biznis.
A druhá sú mobilné technológie. Zatiaľ čo prvá chyba ma obchádza, myslím si, že časť z tej druhej leží aj na mne. V Európe sa totiž tieto služby vyvíjali veľmi rýchlo, rýchlejšie ako v USA. Avšak aj napriek tomu sú aktuálne výsledky veľmi kladné a akcie idú hore. Najmä vďaka cloudu, ktorý rastie. A tu má Microsoft pred konkurenciou náskok.
Ja by som sa vrátil ešte späť. Počas pôsobenia v Microsofte vyšlo najavo, že ste spolupracovali s československou rozviedkou. Malo to na vás nejaký profesionálny dopad?
Nemalo to vôbec žiadne dôsledky. Ja som pracoval na Ministerstve vnútra dva roky pred revolúciou a dva roky po nej. Prešiel som v roku 1990 bezpečnostnými previerkami, kde som bol označený ako bezúhonná osoba odporučený do ďalšej služby.
Navyše Ján Langoš, prvý federálny minister vnútra, ma dva roky po revolúcii aj povýšil. Ja som však následne odišiel do súkromnej sféry, kde to nehralo vôbec žiadnu úlohu. Ja som vždy presviedčal o svojich kvalitách inak a aj vďaka tomu som sa mohol dostať v Microsofte na vedúcu pozíciu.
Vedeli ľudia o vás, kde ste pracovali?
Áno, samozrejme. Vedeli to vo firmách či v Európskej komisii. No po bitke je každý generál. Ja som tam išiel v dobe, keď som veril, že existuje tretia cesta medzi socializmom a kapitalizmom, a bola to ťažká ilúzia.
Následne som však paradoxne pracoval pre človeka, ktorý bol najúspešnejším kapitalistom na svete (Bill Gates pozn.redakcie). A prakticky som bol jediný, čo mal vo vedení Microsoftu vysokoškolskú štátnu skúšku. Okrem toho som mal aj papier na vedecký komunizmus. A vždy sa tomu všetci len smiali.
Rozhodli by ste sa rovnako aj dnes?
To je veľmi ťažké povedať. Ja som v tej dobe chcel pracovať s počítačmi a tam už tieto technológie mali. Následne som ani nemal kde bývať a oni mi ponúkli byt. Okrem toho súčasťou štúdia a školy, ktorú som absolvoval, boli aj jazyky a tie mi následne pomohli.
Viete, ja sa nikdy nepovažujem za žiadneho hrdinu, ja som sa proste v tej dobe rozhodol tak, ako som sa rozhodol. Možno niektorí ľudia by uvažovali inak, ale skrátka nedá sa tvrdiť, že ty si zlý, lebo si dva roky pracoval vo vedecko-technickej rozviedke, keď sa iní ľudia stali napríklad v Česku námestníkmi ministrov, a to mali podobný profil ako ja. Ale narozdiel od nich som ja v štátnej správe nikdy nepracoval.
Dala vám niečo táto práca?
Viete, určite mi dala možnosti, kde som sa naučil pracovať s novými technológiami a kde som sa mohol naučiť jazyky. Mne príde úsmevné, ak ma niekto za toto odsudzuje.
Dobre môžeme sa presunúť opäť do súčasnosti. Na čom vlastne a ako teraz pracujete?
Mňa aktuálne napĺňa práca s ľudmi. Ich rozvoj totiž už začína v škole, ktorá aktuálne nie je zameraná na podporovanie ich talentov a silných stránok, ale naopak na slabiny. Pretože už v škole vám hovoria, si zlý v matematike, tak sa predovšetkým venuj tomuto predmetu a nie napríklad umeniu. A tak nikdy nikto nevynikne.
A v Microsofte to bolo rovnaké. Tie veci, v ktorých si slabý, musíš zdokonaľovať. Ja keď som dostal pod vedenie celú východnú Európu, tak som si povedal, nie urobíme to inak. Otočíme to tak, aby ľudia a tímy mohli pracovať a uplatňovať svoje silné stránky. A to je moje krédo. Chcem takto zmeniť aj školský systém.
Myslíte si, že každý má na niečo nadanie?
Každý sa narodí s nejakým talentom, no následne vás dajú do nejakej škatuľky v škole, ktorá vám ho môže úplne zobrať. Napríklad NASA robila prieskum, kde deti v piatich rokoch vykazujú v 98 percentách vysokú kreativitu. Keď už majú 10 rokov, vysokú kreativitu má len 30 percent. V 15 rokoch je to 15 percent a v 25 rokoch sú to len dve percentá.
A to sú práve tie dve percentá, ktoré sa venujú hudbe, podnikajú či niečo vytvárajú. A tí ostatní chcú najmä bezpečné pracované miesto vo veľkých firmách alebo v štátnej správe. A v momente, keď to otočíte a ľudia by robili to, čo ich baví, alebo v čom sú dobrí, to nie je prínos len pre firmu, ale aj samotnú ekonomiku. A aj ľudia sú navyše šťastnejší.
Napríklad ja často športujem s Mariánom Jelínkom (osobný tréner Jaromíra Jágra pozn.redakcie) a v hokeji tiež nepostavíte do útoku hráčov, ktorí vynikajú v obrane. A, bohužiaľ, takto to dnes v školách a firmách často funguje. Len 17 percent ľudí na svete má prácu, ktorá ich baví a na ktorú majú talent, a ďalších 83 percent tam chodí len kvôli peniazom.
A ako chcete tento systém zmeniť?
Keďže sa aktuálne zaoberám koučingom a mentorovaním, ja to chcem zmeniť tak, že sa k tým ľuďom musím len jednoducho dostať. Keď som podobný systém zaviedol v Microsofte, môj tým bol štvrtým najlepším na svete. A to bolo v dobe, keď bol Microsoft na úplnom vrchole.
Môj systém som ponúkol aj kamarátke, ktorá si na tom následne postavila tri medzinárodné škôlky v Dubaji. Samozrejme, všetky deti musia dosiahnuť určité všeobecné znalosti, ale potom sa môžu venovať najmä tomu, na čo majú talent. A to vás posunie ďalej.
Dobre, teda vy staviate na vlastnom programe alebo čo z toho prakticky máte?
Ja mám z toho niekoľko vecí. Som rád, keď dokážem odomknúť niekoho potenciál, čo som už mnohokrát dokázal, a to ma napĺňa. Napríklad som teraz pomocou môjho systému trénoval celý tím vedenia leteckej spoločnosti Lufthansa alebo iných svetových firiem. Prednášal som o tom študentom na Harvarde, minulý týždeň som podľa svojho systému učil na Cambridge.
Samozrejme, niektoré semináre a prednášky sú za vstupné, ale to vôbec nie je to hlavné. Tým primárnym cieľom je však zmeniť to a tvoriť lepšiu spoločnosť. Znova si poviete, že som blázon, ale racionálni ľudia majú väčšinou pravdu a len blázni menia svet. Spomeňte si na niektorých vynálezcov ako Einstein a Edison.
Napríklad v minulosti lekári tvrdili, že sa nedá zabehnúť jedna míľa pod štyri minúty. A keď sa tak stalo v roku 1954, v tom mesiaci to zabehlo ďalších 34 ľudí a za celý rok ďalších 300. Je to teda len o nastavení myslenia. Keď ho má niekto nastavené na prvú ligu, tak hraje prvú ligu. A o tom som ja presvedčený.
Vy si teda teraz chcete vyberať ľudí alebo skupiny?
Nie nie, ja chcem túto myšlienku šíriť po celom svete. Keď som sa stal poradcom predsedu vlády v Litve, tak mu hovorím, že pozitívna psychológia môže mať aj ekonomický dopad. Keď som bol na Harvarde pred štyrmi týždňami, najnavštevovanejšími prednáškami nie sú základy ekonomiky, ale práve pozitívnej psychológie.
Ľudia mi napríklad neveria, pokiaľ si to sami nevyskúšajú. Rovnako som učil človeka, ktorý mal už pomaly krachujúcu firmu, a následne len zmenou myslenia to otočil a začalo sa mu reálne dariť.
Kedy vám napadlo, že práve toto chcete robiť?
Ja som v dvoch veľkých študentských organizáciách. Jedna je Baťova junior achievement a druhá AIESEC, kde sú študenti z celého sveta. A práve študenti prišli za mnou a chceli, aby som svoje nadobudnuté schopnosti z Microsoftu naučil aj ich.
Tak som o tom začal premýšľať a nakoniec začal skladať prvé prezentácie a bavilo ma to. Ja som vlastne mojim systémom dokázal ešte v Microsofte zmeniť to, ako robia rozvoj ľudských zdrojov.
Vy ste odišli koncom minulého roka. Nebolo dôvodom na odchod aj zmena CEO Microsoftu, kde nastúpil Satya Nadella?
Nie, toto nebol môj dôvod na odchod. Ja som človek, ktorý ho podporil. Chcel som ešte v Microsofte dokončiť celý fiškálny rok, no mne zomrel minulý rok v lete otec. A tak som Satyovi povedal, že končím o pol roka skôr. Microsoft ma naopak presviedčal, aby som zostal. Ja som to cítil. Ale hlavný dôvod na odchod bol najmä ten, že som sa už chcel posunúť ďalej.
Nedostali ste lukratívne ponuky z iných technologických firiem?
To som, samozrejme, dostával už počas toho, ako som v Microsofte pracoval. Jediná alternatíva bola, že by som možno ešte pracoval pre firmu, ktorá s Microsoftom spolupracuje, ale nakoniec som z toho upustil, pretože by sa v mojom živote takmer nič nezmenilo. A aktuálne učiť, školiť či pracovať s investičným fondom alebo ako poradca ma baví.
Kto je Jan Mühlfeit
Osobne sa poznal s najbohatším mužom na svete Billom Gatesom či Stevom Balmerom. Ján Mühlfeit pracoval 22 rokov v Microsofte, kde v rokoch 2007 až 2014 pôsobil ako prezident pre európsku časť spoločnosti. V novembri minulého roka sa rozhodol ukončiť svoju kariéru a odvtedy pôsobí ako mentor, kouč a poradca investičného fondu. Počas svojej kariéry už prednášal na svetových univerzitách ako Harvard či Oxford. V minulosti však pôsobil aj ako agent československej rozviedky na Ministerstve vnútra.
Snímky: HN/Peter Mayer