Ak ste si mysleli, že populárny @ je „vynálezom“ 20. storočia, počítačov a smartfónov, ste na omyle. Na klávesnice sa dostal takmer šťastnou náhodou.
Jeho história je bohatá a datuje sa až do roku 1536. Nachádzal sa v liste florentského obchodníka Francesca Lapiho, ktorý symbolom @ označoval amforu, čo bola v tej dobe jednotka váhy a objemu.
Jedna z teórii hovorí, že @ vznikol spojením latinskej predložky ad, čo znamená „do“ alebo „k“, do jedného znaku. Druhá hľadá pôvod vo francúzskom à, čiže „za“ alebo „po“. Podľa nej symbol vznikol jednoducho tým, že dĺžeň bol dopísaný bez zdvihnutia pera.
Iné teórie však tvrdia, že znak podobný @ sa objavil v španielskych dokumentoch už v polovici 15. storočia. A rovnako označoval hmotnosť. Neskôr sa @ začal používať pri obchodovaní a vyjadroval cenu za jeden kus tovaru.
Modernú dobu takmer neprežil
Napriek tomu však „zavináč“ takmer neprežil nástup modernej doby. Na jeho smolu sa nestal súčasťou klávesníc do úplne prvých písacích strojov. Avšak kvôli dopytu obchodníkov si pomaly začal raziť cestu. Potrebovali ho na označovanie cien.
Ďalšiu ranu mu však uštedril predchodca počítača, ktorý používal len pásku s dierkami. Ten rozumel iba číslam. Inými slovami znak @ nevedel rozpoznať. Naučil sa to až po päťdesiatich rokoch.
No s rozvojom prvých počítačov sa „zavináč“ v roku 1963 dostal výberu ASCII, teda do štandardizovanej sady znakov pre celosvetové použitie.
Za moderný vznik „zavináča“ vďačíme počítačovému vedcovi Rayovi Tomlinsonovi, ktorý v roku 1971 riešil problém, ako navzájom prepojiť ľudí pracujúcich na rôznych počítačoch.
Namiesto „@“ sme mohli písať „!“
Tí sa v tom čase do centrálneho počítača pripájali pomocou telefonickej linky a ďalekopisu (elektrický písací stroj), nevedeli však komunikovať navzájom.
Tomlinson riešil problém, ako vytvoriť správu a cez Arpanet (predchodca internetu) ju poslať na iný počítač. Adresa podľa neho mala obsahovať meno adresáta, ako aj názov počítača. A tieto dve zložky adresy mali byť oddelené symbolom, ktorý by nebol všeobecne používaný, aby počítač správne vyhodnotil, že ide o email. A tu si na klávesnici všimol, že nad písmenom je umiestnený znak @ a rozhodol sa ho využiť.
Existuje viacero dôvodov, prečo výber padol práve na @. „Nemal som veľa možností. Mohol som použiť aj výkričník alebo čiarku,“ vyjadril Tomlinson. Okrem toho v tej dobe nemal znak vo svete počítačov nijaké špeciálne využitie a jeho anglické slovné vyjadrenie „at“ znamená „v“ alebo „na“, čo korešpondovalo s formátom adresy „používateľ na počítači.“
E-mail sa stal ihneď hitom
A čo bolo obsahom prvého e-mailu na svete, ktorý Tomlinson poslal sám sebe na adresu tomlinson@bbn-tenexa? Podľa jeho slov to bolo pravdepodobne „QWERTYUIOP“ alebo „TESTING 1 2 3 4“.
Technológia sa rýchlo ujala a už v roku 1973 tvorili e-maily 75% údajov prenesených cez Arpanet. @ sa tak stal symbolom internetovej doby a vo väčšine jazykov sveta bolo slovné označenie pre tento znak vytvorené až s nástupom internetu.
A aby sme nezabudli, na slovenskej klávesnici môžete @ napísať dvoma spôsobmi, buď stlačíte súčasne pravý Alt a V, alebo podržíte Alt a stlačíte postupne na numerickej klávesnici 6 a 4.
Zdroje: Smithsonian.com, scii64.org, shadycharacters.co.uk,theguardian.com
Snímky: hereandnow.wbur.org, antiquetypewriters.com