Nad tým, ako sa v lete doma ochladiť, uvažovali ľudia už odpradávna. Už v starovekom Ríme boháči ochladzovali vonkajšie steny svojich domov vodným kanálom (akvaduktom). Nebolo to však príliš účinné.
Elegantnejší spôsob vymysleli obyvatelia perzských púští, kde sa dá v lete prežiť len vďaka badgírom - dokonalej technologickej adaptácii na horúce podmienky, starej tisícky rokov.
Badgíry sú štvorhranné alebo šesťhranné "komíny", týčiace sa až dvadsať metrov nad strechami domov. Systémom štrbín zachytávajú aj najmenší vánok a odvádzajú ho dole do domov.
Vzduch sa najskôr ochladí nad vodnou nádržou, umiestnenou v pivnici a potom je rozvedený do obytných miestností. Mierny pretlak zároveň z domu vytlačí horúci vzduch.
Ak sa pod odpadové potrubie badgíru postavíte, ucítite na tvári chladivý vánok. Dokonale premyslený systém sa zaobíde aj bez elektriny. V mestách južného Iránu nájdete badgíry dodnes.
Ako však rýchlejšie ochladiť niečo, čo je hlboko pod teplotu okolia? Existuje na to niekoľko rôznych fyzikálnych princípov, na základe ktorých pracuje nielen moderná klimatizácia, ale napríklad aj chladničky, umelá klziská a ďalšie chladiace zariadenia.
Smradľavá náplň
V roku 1820 britský vedec Michael Faraday experimentoval s amoniakom (čpavkom). Všimol si, že keď je tento páchnuci a štipľavý plyn stlačený do podoby kvapaliny a následne uniká do prostredia a pri jeho rozpínaní sa znižuje teplota.
Odborne sa tomu hovorí adiabatická expanzia a nie je k tomu ani nevyhnutne nutný smradľavý amoniak - rovnako to funguje aj u mnohých iných plynov.
Doma si to môžete vyskúšať napríklad so sprejom na vlasy či bombičkou na sifónovú fľašu. Tieto nádoby so stlačeným plynom sa pri intenzívnom používaní ochladia natoľko, že na nich neudržíte ruku.
Vypúšťať do miestnosti jedovatý čpavok alebo škodlivé freóny by bol samozrejme nezmysel. Chladiace zariadenie preto používajú uzavretú sústavu poháňanú elektrinou, v ktorej látka neustále koluje.
Na jednom mieste sa plyn s pomocou kompresora stláča a skvapalňuje, pričom na rebrovanej zadnej strane chladničky vzniká teplo. Na inom mieste sa kvapalné chladivo s pomocou výparníka rozpína a mení na plyn, pričom vo vnútri chladničky vzniká mráz.
A klimatizácia je vlastne len chladnička doplnená o ventilátor, ktorý ochladený vzduch vháňa do miestnosti.
Bojovník s horúčavou
Iný fyzikálny princíp použil v roku 1902 americký inžinier Willis Carrier, vynálezca prvej skutočne funkčnej klimatizácie. V newyorskej tlačiarni, kde bol zamestnaný, sa v júlovej horúčave vlnil papier a kvôli vysokej vlhkosti vzduchu zle shli farby na ňom.
Carriera napadlo, ako oba problémy vyriešiť elegantne a naraz. Zostrojil zariadenie, ktoré cez sústavu rúrok s ľadovou vodou hnalo teplý a vlhký vzduch. Na chladnom povrchu rúrok sa zrážala vodná para, čo vzduch po prvé ochladzovalo a po druhé to z neho odoberalo vlhkosť.
Carrierov príbeh je klasickým príkladom podnikateľského "amerického sna". Firma, ktorú na základe svojho nápadu založil, začala ochladzovať ovzdušie v kinách, obchodoch, kanceláriách a továrenských halách.
Už v 20. rokoch minulého storočia medzi jej zákazníkov patril napríklad americký Kongres, Biely dom a ďalšie vládne a administratívne budovy.
Po roku 1950 Carrierove klimatizačné jednotky prenikli aj do domácností a neskôr aj do automobilov. Začali využívať aj vyššie popísaný fyzikálny princíp rozpínania plynu, ale to už je len celkom nepodstatný technický detail.
Klimatizácia jednoducho buď odoberá z uzavretého priestoru prebytočné teplo, alebo tam privádza chladný vzduch. A vy už teraz viete, ako to funguje.
Tri otázniky
- Škodí zdraviu?
V podchladenej miestnosti môžete prechladnúť, ochorieť tiež môžete aj kvôli nečistotám v systéme. Ale tvrdenia o zónach negatívnej energie alebo znižované imunity sú nezmysly.
- Čo všetko vie?
Vďaka filtrom a ionizátorom zbaví moderná klimatizácia vzduch prachu a škodlivín a obohatí ho o záporné ióny, zvyšujúce psychickú pohodu.
- Ako ju správne nastaviť?
Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a vnútorným prostredím by mal byť maximálne 6 ° C. Inak je to už pre ľudské telo príliš veľký šok.