"Sľúbil nám, že na nás nezabudne," konštatuje Róbert Košeľa z Banskej Bystrice, ďalšie dieťa republiky. V jeho detskom hlase nie je ani stopy po výčitke. Iba konštatuje fakt.
Posledné dieťa republiky
Tento 15-ročný mladík s umeleckými ambíciami sa v živote celkom dobre zaobišiel bez vplyvného tútora. Do svojich pätnástich rokov toho stihol skutočne dosť. Tancovať vo folklórnom súbore, hrať na bicie v rodinnej kapelke, dokonca spieval v opere. To všetko bez cudzej pomoci, iba vlastným pričinením.
Róbert sa narodil ako posledné dieťa republiky -- do konca významného dňa chýbala už len necelá hodinka. Jeho mama Miriam, inštrumentárka na operačnej sále v banskobystrickej nemocnici, to vraj "stihla" na poslednú chvíľu.
"Mala riadny termín až 17. januára, o predčasný pôrod sa zaslúžil Robov starší brat René," usmieva sa Miriam. Pri sánkovačke s prvým, vtedy dvaapolročným synom, sa mladá žena pošmykla, padla a udrela si koleno.
"Bola som už na rozsypanie, tento pád príchod mladšieho syna na svet pravdepodobne urýchlil," dodáva.
Štyrikrát a dosť
Necelé dva mesiace po Róbertovom narodení zavítali do bytu Košeľovcov krajskí predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensku a Mestského úradu v Banskej Bystrici. Doniesli drobné darčeky -- pampersky, škatuľu Sunaru a výhernú vkladnú knižku. Bolo na nej uložených tisíc korún s vlastnoručným podpisom vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Rovnako ako v prípade iných "Mečiarových" detí, aj na Robovu vkladnú knižku bolo možné vkladať peniaze hocikde na Slovensku, vyberať však len v hlavnom meste. Košeľovci si ju napriek tomu opatrujú ako vzácnu relikviu. Ani peniaze z nej nevybrali.
"Ani darovaný sunar som nepoužila, syna som kojila 15 mesiacov," hrdo tvrdí Miriam.
Už pri prvej návšteve funkcionári HZDS tlmočili Róbertovým rodičom posolstvo svojho straníckeho šéfa, že deti republiky sa budú stretávať s premiérom každý rok .
Róbert sa do svojich pätnástich narodenín stretol so svojím dobrodincom štyrikrát. Podobne ako ostatní rovesníci, nad ktorými prevzal záštitu bývalý premiér, aj Róbert dostal dve alebo tri vkladné knižky, robota a zopár hračiek.
Predvolebná polievočka
Osobne si však na svojho druhého krstného otca zvlášť nepamätá. "Každý, kto vám dá darčeky, na vás zákonite pôsobí pozitívne, aj vo mne zanechal pán Mečiar podobný pocit," priznáva Róbert triezvo. V pamäti mu utkvela spomienka iba na jedinú hračku od dobrého "uja" -- robot. Podobnú hračku dostali všetky Mečiarove deti mužského pohlavia.
" Robot bol fajn, stretnutia sa mi zdali nudné, formálne a príliš úradné," hovorí vzápätí. To prvé sa uskutočnilo na Mestskom úrade v Banskej Bystrici 22. februára 1994, potom ešte dva- alebo trikrát v hoteli Lux.
"Pán Mečiar tam naháňal s deťmi balóny," hovorí mama Miriam. Otec Robert, projektový manažér, po chvíľke ticha hovorí. "Prihrievali si na našich deťoch predvolebnú polievočku."
Po volebnom neúspechu politik na svoje krstňatá zabudol.
Volil by Mečiara
Róbert má k politike dosť vlažný vzťah. Keď však bude mať 18 rokov, určite pôjde voliť.
"Keď nepôjdu voliť mladí, naše mamy a staré mamy budú voliť iba podľa toho, aký má politik účes, alebo ako sa im páči," tvrdí. Na otázku. aký by mal byť politik, bez rozmýšľania odpovedá: "Nemal by okrádať štát a mal by byť pre prácu zapálený."
Róbert zatiaľ nenadobudol dojem, že takí politici sa na malom Slovensku nachádzajú a možno práve preto by svoj hlas odovzdal svojmu druhému krstnému otcovi, Vladimírovi Mečiarovi.
"Zdá sa mi prirodzený a chce ľuďom pomôcť," vysvetľuje. Pritom nezabudne podotknúť, že ho mrzí podraz, ktorý im spôsobil, keď im sľúbil každoročné stretnutia. Ale na druhej strane ho vraj celkom chápe. Asi už nemal peniaze ani vplyv na podnikateľov.
Aj na rozdelenie spoločného štátu má vlastný názor.
"Ak by sme zostali v spoločnom štáte, o chvíľku by sme všetci hovorili po česky, Česi by nás prevalcovali, dobré je, že sme sa osamostatnili a riadime si krajinu sami," domnieva sa. To, že aj on je symbolom a dieťaťom republiky, nikdy zvlášť nepociťoval.
Hovorí, že dobré na jeho dátume narodenia je len to, že si ho každý ľahšie zapamätá. Ak by sa mu však ešte raz pritrafilo stretnúť svojho krstného otca, určite by ho poprosil o nové činely na bicie. Jeho matka krúti hlavou. Činely Robo dostal na Vianoce od otca a staršieho brata. Zišla by sa mu iná pomoc. Talentovaný chlapec totiž túži študovať na strednej škole v Brne. Je to jediná škola, zameraná na film a všetko, čo s filmom súvisí.
"Ak by mu pomohol na túto školu, to by bol dar, nie činely," smeje sa.
Róbertova mama sa niekoľkokrát v minulosti pokúšala zorganizovať stretnutie asi 40 republikových detí zo stredného Slovenska. Neúspešne.
"Fajn, že pán Mečiar a jeho vláda mysleli na tieto deti, škoda, že táto vláda na ne zabudla," uzatvára nakoniec.