Ministerstvá, mosty a koncertné haly, ktoré by ste čakali všade inde, len nie pod päťtisícovými štítmi Kaukazu. Ale najmä mekka vynikajúceho jedla, vína a koňaku. Vitajte v metropole kontrastov, gruzínskom Tbilisi.
Mnohoraké tváre Tbilisi si všimnete už pri ceste z letiska do centra mesta po Avenue Georgea W. Busha. Tento názov dopravnej tepny nie je náhodný – americký exprezident sa u Gruzíncov teší obrovskej obľube, odkedy pred desiatimi rokmi navštívil Tbilisi a spriatelil sa s vtedajším prezidentom a revolučným lídrom Michailom Saakašvilim.
Historické kostoly z dávnych stáročí sa na širokej avenue striedajú so sivými komunistickými panelákmi. Do toho sú zasadené moderné budovy z posledných rokov. Napríklad ministerstvo vnútra, obrovský celosklenený kolos, ktorý je jedným zo symbolov porevolučnej éry.
Obdobie vlády Saakašviliho sa dnes preto nazýva aj dobou sklenenou. „Mnohé úrady sú celé zo skla. Presklené sú aj policajné stanice, takže zvonka vidíte, čo dnu policajti robia. Saakašvili chcel aj týmto spôsobom bojovať proti korupcii. Paradoxne, práve korupcia ho nakoniec potopila,“ vysvetľuje Sopho Makašvili, sprievodkyňa zahraničných skupín, ktorá niekoľko mesiacov študovala aj na Slovensku.
Stopy aj po miliardárovi
Najväčší kontrast medzi starou a novou érou však zbadáte v úplnom centre mesta. Priamo pod sochou Vachtanga I. Gorgasaliho, kráľa starých Gruzíncov a zakladateľa Tbilisi z 5. storočia, sa okolo Námestia Európy rozprestiera niekoľko supermoderných budov postavených najmä zo západných peňazí. Napríklad Dom verejných služieb v tvare skupiny hríbov, koncertná hala pripomínajúca dve hlásne trúby alebo sklenený most ponad rieku Mtkvari, ktorý po zotmení svetielkuje mnohými farbami. „Samozrejme, nie všetci sú z týchto budov nadšení. Okrem toho, že stáli obrovské peniaze, niektorí vyčítajú Saakašvilimu kultúrne barbarstvo. Bývalý premiér Bidzina Ivanišvili sa ich dokonca chystal zbúrať,“ pripomína Sopho.
Mimochodom, Saakašviliho úhlavný politický rival, priemyselný magnát a so šiestimi miliardami dolárov najbohatší Gruzínec Bidzina Ivanišvili tiež svojským spôsobom prispel ku koloritu dnešného Tbilisi. Jeho obrovská hacienda za desiatky miliónov dolárov ako jedna z hlavných dominánt stráži mesto z úbočia Malého Kaukazu.
Matka Gruzínska
Ak chcete mať celé Tbilisi ako na dlani a k tomu bonus v podobe monumentálnych štítov Veľkého Kaukazu, vyberte sa k pevnosti Narikala, ktorá leží na kopci priamo nad mestom. Ak sa vám nechce šliapať zhruba tri štvrte hodiny pešo, môžete využiť lanovku, vybudovanú za Saakašviliho éry. Tá vás za pár minút odvezie rovno z Námestia Európy až k ruinám pevnosti. Kúsok povyše nej si môžete spraviť zopár záberov priamo z podstavca 50-metrovej sochy Kartlis Deda, alebo ak chcete Matky Gruzínska.
Celý Kaukaz máte odtiaľ ako na dlani. „Vidíte ten zasnežený vrch? To je päťtisícový Kazbegi, druhá najvyššia hora Gruzínska. Hneď za ňou je Čečensko. Naľavo od neho Severné Osetsko a napravo Dagestan,“ ukazuje Sopho a vám sa hneď vybavia dramatické scény teroristických útokov a vojnových konfliktov z televíznych správ. Keď mladá Gruzínka zbadá vo vašich očiach neistotu, len sa usmeje. „Nič sa nebojte, terorizmus sa nás absolútne netýka a kriminalita je na veľmi nízkej úrovni.“
O tom, že Gruzínsko je bezpečným miestom, sa môžete presvedčiť aj pri návrate z pevnosti Narikala. Chodník vás povedie okolo mešity, kde sa modlia sunniti i šiiti. Teda moslimovia, ktorí v iných krajinách vedú medzi sebou bratovražedné vojny. A problém s nimi nemajú pravoslávni Gruzínci ani Židia, ktorí v Tbilisi už dlhé storočia tvoria významnú menšinu.
Oddych v sírnych kúpeľoch
Od mešity je to už len kúsok k sírnym kúpeľom, ktoré sú od dávnoveku jednou z hlavných atrakcií mesta. V nich naberali silu nielen sovietski vodcovia a ruskí cári, ale dávno pred nimi aj panovníci starovekých ríš a impérií, ktoré boli predchodcami dnešného Gruzínska. Ozaj, vedeli ste, že pôvodný historický názov mesta Tiflis znamená horúce miesto? Tbilisi totiž doslova sedí na vriacich sírnych prameňoch.
Po prechádzke a horúcom kúpeli je najvyšší čas vyraziť do ulíc Tbilisi a vyskúšať lahôdky miestnej gastronómie. Najlepším miestom na štart je Námestie slobody s monumentálnou zlatou Sochou slobody v centre mesta. Z námestia ústi legendárna Avenue Rustaveli, pomenovaná podľa najslávnejšieho gruzínskeho učenca a básnika z 13. storočia Šotu Rustaveliho. Jedna z najprestížnejších ulíc v Tbilisi je plná divadiel, múzeí, ministerstiev, nákupných centier a najmä luxusných obchodov všetkých možných svetových značiek.
Pre cudzinca len poldeci
Po návrate na Námestie slobody vás upúta veľký nápis Bar Warszava. Že by kúsok strednej Európy v ďalekom Kaukaze? „Čudovali by ste sa, ale tu v Tbilisi žije veľa Poliakov,“ hovorí s úsmevom mladá čašníčka Mariam Rochvadze. Vzápätí vás poteší slovami, že študovala v poľských Katoviciach a dobre pozná aj Bratislavu a jej pamiatky. Prstom potom ukazuje na poľské noviny, ktorými sú oblepené steny baru. Noviny z roku 1980 píšu o štrajku Solidarity, ktorý komunisti krvavo potlačili.
Na otázku, čo by ste si v Gruzínsku rozhodne nemali dať ujsť, odpovie jedným slovom: „Čača.“ To, čo vám pripomína skôr kubánsky tanec, je v skutočnosti ostrá pálenka, ktorú Gruzínci v horách Kaukazu pijú v dvojdecových šálkach. Cudzincovi však pre istotu nalejú poldecový pohárik a na zahryznutie dajú kúsok podomácky pečeného chleba šoti.
Víno a horiaci šašlik
Návštevník z Európy ochutná aj miestne pivo Loyal Pilson, ale kvôli nemu do Gruzínska nepôjde. Kvôli vínu a hlavne koňaku však áno. Presvedčia vás o tom v reštaurácii Maspinozelo, kúsok od sírnych kúpeľov.
K vínu vám veľmi dobre padne šašlik opekaný priamo pred vami na šabličkách, syrový koláč chačaputi alebo chingali, teda pirohy s mletým bravčovým a hovädzím mäsom.
A ak vám do odletu zostane ešte trochu miestnej meny lari na nákup suvenírov, priateľov a blízkych doma na Slovensku určite potešíte sladkosťou čurčchela, teda lieskovými či vlašskými orechmi na niti v zhustnutej hroznovej šťave, alebo fľašou vynikajúceho koňaku Sarajišvili. Pre zaujímavosť – ten je tu o polovicu lacnejší než víno.