Ľudia, ktorí sa identifikujú s hustle kultúrou, často pracujú dlhé hodiny, sú veľmi ambiciózni a majú silnú túžbu dosiahnuť úspech. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že každý z nás má vlastné ambície, predpoklady, ako aj životné tempo.
Preto sa niektorým jedincom, a že ich nie je málo, môže pokojne stať, že s trendom „hustle culture“ nemusia nájsť spoločný prienik. Prečo ho však aj tak, často nasilu, hľadáme?
Tlak, úspech a toxická produktivita
Súčasná doba by sa mohla pokojne nazývať aj dobou „vieme všetko a ešte viac“. Dnes by sme už len ťažko hľadali človeka, ktorý nepoužíva žiadnu sociálnu sieť. Ba rovnako ťažko by sme hľadali tých, ktorí si nimi nevypĺňajú voľné chvíle.
Prostredníctvom týchto platforiem denne prijmeme nadmerné množstvo informácií, z ktorých časť sa nás dokonca „ani oblúkom“ netýka. Zatiaľ čo niektorí ich využívajú na udržiavanie kontaktu so svojimi známymi či rodinou, pre iných sú sociálne siete druhým kyslíkom.
Pre ďalších sú pracovným nástrojom či pohonnou látkou na získanie pracovnej príležitosti. Najznámejšou sociálnou sieťou, ktorá sa zameriava na pracovný svet, je platforma LinkedIn. Tá sa využíva primárne na získavanie a udržiavanie profesionálnych kontaktov, prezentáciu biznis plánov či pracovných úspechov.
Je aj významným hráčom na poli pracovného trhu a rovnako firmám, ako aj jednotlivcom pomáha v hľadaní toho „pravého, orechového“. Aj v tomto prípade mi však nedá nespomenúť príslovie „nie je všetko zlato, čo sa blyští.“
„LinkedIn, ale aj iné sociálne siete sa stali akousi virtuálnou súťažou v úspechoch. Je to ako keď sa pozeráte do zrkadla v lunaparku. Všetko vyzerá väčšie a lepšie, než v skutočnosti je. Keď vidíte, že váš bývalý spolužiak sa stal CEO v 30-ke, môžete veľmi jednoducho vnímať vlastné úspechy ako zlyhanie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.