Spisovateľ Milan Kundera zomrel vo veku 94 rokov, informovala Moravská zemská knižnica. Autor románov Neznesiteľná ľahkosť bytia a Žart emigroval z Československa do Francúzska v roku 1974 a o štyri roky neskôr bol zbavený občianstva. Do rodnej krajiny sa už nikdy natrvalo nevrátil. Aj preto ho čitatelia na celom svete poznajú ako francúzskeho spisovateľa českého pôvodu.
Úmrtie slávneho spisovateľa oznámila Moravská zemská knižnica, ktorej Kundera pred časom daroval celý svoj archív. Kundera zomrel v utorok 11. júna 2023 vo svojom parížskom byte.
VIDEO: Trailer k filmu Žart
Hudba ho sprevádzala od detstva
Kundera sa narodil 1. apríla 1929 v Brne do váženej rodiny Ludvíka Kunderu, rektora Janáčkovej akadémie múzických umení. Študoval u Leoša Janáčka a neskôr sa stal uznávaným klaviristom. Hudba tak Kunderu sprevádzala od detstva a sústavne ovplyvňovala jeho literárnu tvorbu. Kunderov bratranec, o deväť rokov starší ako jeho otec, niesol rovnaké meno ako jeho otec a tiež sa venoval literatúre.
Po strednej škole Milan Kundera nastúpil na Karlovu univerzitu, kde študoval literárnu vedu a estetiku. Po dvoch semestroch sa však rozhodol študovať réžiu a scenáristiku na FAMU. Túto voľbu vysvetľoval tým, že ho film ako umelecká forma nezaujímal toľko ako poézia alebo hudba.
Problematické obdobie
Kundera zostal na FAMU aj po roku 1952, keď ukončil štúdium. Pokračoval vo vyučovaní literatúry a postupne sa vypracoval na docenta. Obdobie 50. rokov, keď Kundera písal najmä poéziu, považujú jeho kritici za veľmi problematické kvôli jeho členstvu v komunistickej strane. Do strany vstúpil ako čerstvý maturant, ale v roku 1950 ho vylúčili pre jeho neúctivé výroky. Druhýkrát do nej vstúpil v roku 1956.
Ako prozaik Kundera debutoval v roku 1958 poviedkou Ja, smutný Boh, po ktorej nasledovala Prvá a druhá kniha smiešnych lások a napokon v roku 1967 román Žart. Medzi opakujúce sa témy Kunderových diel patria krízy identity, nedorozumenia v medziľudskej komunikácii a individuálne prístupy k vlastnej i spoločnej minulosti.
Odchod do Francúzska
Rok 1967 je pre Kunderu kľúčový aj kvôli jeho účasti na júnovom IV. zjazde Zväzu československých spisovateľov. Tam predniesol provokatívny prejav O samozrejmej existencii českého národa, v ktorom polemizuje o stave a osude českej kultúry. Medzi ďalšími rečníkmi boli Pavel Kohout, Arnošt Lustig a Ludvík Vaculík.
Na jar nasledujúceho roka Sovietsky zväz označil Kunderu a ďalších za členov skupiny usilujúcej sa o koniec socializmu v Československu. Po auguste 1968 Kunderov Žart a ďalšie diela miznú z očí verejnosti a samotný autor je zakázaný. V roku 1975 na základe ponuky z univerzity v Rennes odchádza do Francúzska ako hosťujúci profesor, kde zostáva. V roku 1981 získava francúzske občianstvo a po vydaní románu Nesmrteľnosť mení češtinu za francúzštinu.
Bývalý český premiér Andrej Babiš sa s Kunderom a jeho manželkou stretol v novembri 2018 a ponúkol mu udelenie českého občianstva v zrýchlenom konaní. Obaja emigranti by oň museli požiadať sami. V Českej republike vychádza Kunderovo dielo od revolúcie vo vydavateľstve Atlantis. Autor je známy tým, že veľmi starostlivo sleduje preklady svojich diel a najradšej si ich sám prekladá do češtiny.
S novinármi nekomunikoval
Kundera sa s novinármi už dlhé desaťročia nerozpráva, rozhovory považuje za vykonštruovaný a jednostranný žáner. Výnimkou bolo jeho vyjadrenie k zisteniam redaktorov týždenníka Respekt, ktorí v roku 2008 prišli s informáciou, že Milan Kundera bol spolupracovníkom ŠtB.
Ako študent musel nahlásiť vojenského zbeha, ktorý prespával na internáte, kde býval. Potom dostal dvadsaťdvaročný trest, z ktorého štrnásť strávil v pracovnom tábore. Kundera sa vtedy proti obvineniu ohradil a označil ho za útok.
Manželkou Milana Kunderu bola Věra Kunderová, rodená Hrabánková. Pracovala ako Kunderova literárna agentka.