Pani Zázvorková prehovorila manžela, známeho architekta, ktorý napríklad projektoval pamätník národného oslobodenia na Vítkove, aby dcéru pomenovali podľa vtedy populárneho Flammarionovho románu Stella. Neskôr mamička nútila dievča študovať, pretože si vysnívala, že si vezme diplomata a bude po jeho boku reprezentovať vlasť.
Keď ju však profesor matematiky na reálnom gymnáziu „reálne“ vyzval, nech ide radšej „ku komediantom“, vydala sa na konzervatórium. Neprijali ju. Ranená neúspechom prestúpila na anglickú internátnu školu. Tam študovala dobre a naučila sa niekoľko jazykov, nielen angličtinu.
Počas súkromných lekcií pridala aj latinčinu. Čítanie obľúbených autorov si dopriala v origináli. Sen o divadle sa jej nakoniec splnil. Do tajov herectva ju zasväcoval legendárny divadelník Emil František Burian, ktorý otvoril pre mladých adeptov školu. Stella Zázvorková neskôr spomínala: „Pri svojej premiére na javisku som hrala nemú trojúlohu – dvere, schody a portiéru. Vlastík Brodský kľúč. Bolo to divadlo veľmi moderné.“
Pre mnohých obdivovateľov tejto populárnej herečky bolo nepochopiteľné, že takáto vzdelaná žena intelektuálnych záľub po dlhé roky nechávala režisérov, aby ju obsadzovali do typu prostoduchých a hašterivých ženských alebo pavlačových klebetníc. Tým zužovali nielen jej herecký register, ale aj osobnosť.
Trvalo dlho, než začala tlmiť robustnosť a hlučnosť komických ženštín, na ktoré bola zdanlivo predurčená svojím výzorom, a dokázala stvárniť aj ženy hlbšieho charakteru, nie bojovné a rázne, citlivé a rozvážne. Mladá herečka sa zamilovala do Miloša Kopeckého v divadielku Veterník.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.