Existuje fotografia, na ktorej mladá Ivana Zelníčková usedavo plače, tvár utopená v mokrej vreckovke. Elegantná kráska v klobúku je na pohrebe, celá v čiernom, usadená v prvom rade vedľa Karla Gotta. Bola načisto zdrvená a spevákovi vtedy tvrdila, že prišla o všetko: Jiří Štaidl bol jej životná láska. Možno. Alebo plakala preto, že sa dozvedela, ako legendárny záletník zomrel? Za volantom sa totiž predvádzal pred úplne inou kráskou...
Keď novinári citovali z kníh Ivany Trumpovej, jej matka, deväťdesiatpäťročná Marie Zelníčková, často len mávla rukou: „To je fikcia. V skutočnosti...“ Ivana pravdu bežne vylepšovala a šikovne ju prekrúcala do efektne znejúcich citátov.
Prenikavo krásna
Ivana Zelníčková sa narodila 20. februára 1949 v Gottwaldove, dnešnom Zlíne. Bola mimoriadne športovo nadaná, navštevovala Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe. „Záujemcovia o štúdium museli obstáť pri prijímacích skúškach v mnohých športových odboroch. Schádzali sa tu potom na štúdium nie začiatočníci, ale takmer poloprofesionáli – a tiež profesionáli, študovala s nami okrem iného Věra Čáslavská,“ hovorí jej bývalá spolužiačka, nakladateľka Slávka Kopecká.
„Ivana nastúpila na denné štúdium, študovala sólo odbor, výborne pretekala na lyžiach a točila sa okolo vody, najmä vodákov! Bola prenikavo krásna, nedalo sa nevšimnúť si ju. Mala prirodzene plavé dlhé vlasy, hnedé oči, bola pôvabná a ruky aj nohy mala dlhé ako Jana Brejchová. Ak ma pamäť neklame, zbalil ju vtedy George Syrovátka, miláčik žien.“
V roku 1970 sa objavila aj vo filme Pan Tau na horách. Otec z nej však skôr než herečku alebo modelku chcel mať lyžiarku. A vyšlo mu to. V roku 1972 bola vybraná ako náhradníčka do československého olympijského tímu, vďaka čomu jej bolo dovolené cestovať aj mimo východného bloku.
„Vždy bola krásna, aj na svahu, žiadna nafúkaná slečinka,“ spomínal
Zostáva vám 82% na dočítanie.