Mnohí majú o povolaní horského vodcu zromantizovanú predstavu, že si chodíte celý deň po horách a ešte vám ľudia za to platia. Čo všetko to však v skutočnosti zahŕňa?
Naše povolanie je regulované zákonom. Keď niekto uvažuje, že by si podal prihlášku a zapojil sa do vzdelávacieho procesu, ktorý musí každý horský vodca absolvovať, musí priložiť zoznam svojich horských aktivít. To znamená, že on sám musí byť v prvom rade dobrý lezec alebo horolezec, musí byť lyžiarsky zdatný, mať istú výkonnosť, jednoducho zvládať všetky tieto disciplíny na istej úrovni. Zároveň mať absolvovaných množstvo výstupov v rôznych podmienkach. Keď si podá prihlášku, musí zvládnuť prijímacie skúšky, následne vzdelávanie, ktoré trvá na Slovensku minimálne štyri roky. Potom absolvovať jednotlivé čiastkové skúšky a záverečné skúšky. A až potom sa z neho možno stane certifikovaný horský vodca.
Takže je to dlhodobý proces.
Áno, počíta sa na roky, niekomu môže trvať desať až pätnásť rokov, kým sa dostane na požadovanú úroveň. Veľakrát to nie je len o tom, že začnem chodiť viac cvičiť a zvýšim úroveň lezenia, ale človek musí získať aj prehľad, odhad, takú kultúru pohybu v horskom teréne a to sa nedá naučiť za pár mesiacov. Takže tomu celému predchádzajú dlhé roky samostatného pôsobenia v horách, až potom príde tá čerešnička, že je horský vodca.
V galérii si pozrite niektoré fotografie z jeho výstupov na hory:
Predpokladám, že počas toho celého procesu získa aj mentálnu zrelosť, lebo ako horský vodca už má zodpovednosť nielen sám za seba.
Áno, je to tak. Ja som jedenásť rokov pracoval ako záchranár horskej služby vo Vysokých Tatrách a rozdiel je napríklad aj v tom, že ako záchranár prichádzate do kritických situácií vždy ako tím. Horský vodca však zodpovedá za svojich klientov sám, za všetko od výberu trasy, za zvolenú techniku istenia a tak ďalej, čiže musí byť odolnejší.
Zostáva vám 80% na dočítanie.