Skutočný Jánošík nebojoval za našu vec. Prečo nás lupiči facsinujú a zlodejov ako Kajínek obdivujeme?

Viete, kedy dostanete v Terchovej zaručene nakladačku? Keď prídete do tamojšej krčmy a pekne nahlas poviete: "Juraj Jánošík bol obyčajný sprostý zlodej." Urážka národného hrdinu sa neodpúšťa, ani keď je vyslovená zo žartu. A to aj napriek tomu, že - čisto historicky - budete mať pravdu.

Skutočný Jánošík rozhodne nebojoval za slovenskú vec proti Maďarom ani sa o svoj lup nezištne nedelil s chudobnými. Že by "bohatým bral a chudobným dával", to nie je nikde doložené.

So svojou bandou len prepadával a okrádal šľachticov, kupcov a statkárov. Robil to z rovnako zištných dôvodov, ako keď dnes nejaký recidivista s pančuchou na tvári prepadne banku.

V marci 1713 bol Jánošík v Liptovskom Mikuláši odsúdený a podľa dobových zákonov nabodnutý na hák a zavesený za rebro na šibenicu. Legenda začala jeho vyčíňanie oceňovať až neskôr - úplne účelovo a nezmyselne. Jánošík sa jednoducho len hodil ako symbol.

Výpredaj legendy

Učebnicovým príkladom romantizácie lupičstva je aj známy lúpežník Nikola Šuhaj, zabitý pred 100 rokmi. Existujú totiž dvaja lúpežníci rovnakého mena - skutočný Nikola a literárna postava, ktorú si v roku 1933 vymyslel spisovateľ Ivan Olbracht.

Tí dvaja sa od seba priepastne líšia. Olbrachtov hrdina svojím kradnutím bojuje za sociálnu spravodlivosť a za lepší svet. O ukradnuté peniaze a cennosti sa rovnako ako Jánošík delí s chudobnými. Nádherne poetický nezmysel.

Skutočný Nikola bol vojenský zbeh a organizátor kriminálnej skupiny vo východných Karpatoch. Jeho kumpáni povraždili niekoľko mužov zákona, ktorí sa vydali po zločineckej stope.

Na vypísanú vysokú odmenu sa potom chytili Nikolovi traja bývalí kumpáni a nachystali pascu. Zboj...