Vo veku 81 rokov zomrel Milan Lasica po tom, čo odpadol na koncerte Bratislava Hot Serenaders. Nepodarilo sa ho oživiť, informuje SME.
Lasica vystupoval na výročnom koncerte v bratislavskom Štúdiu L+S, keď počas interpretácie piesne odpadol.
Patril k popredným osobnostiam slovenskej kultúrnej a humoristickej scény. Spolu s Júliusom Satinským vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu.
"Keď človek tak dlho pracuje, potom nevie prestať", tak znie jeden z bonmotov, ktorými sa preslávil práve spolu s Julom Satinským. "Vedel by som si predstaviť život aj bez práce. Čítal by som, hral golf a chodil do kina". Divákov, poslucháčov i čitateľov však jeho glosovanie stále bavilo.
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Študoval na gymnáziu v Bratislave, v rokoch 1957-1962 vyštudoval divadelnú vedu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Už počas školy vystupoval spolu s Julom Satinským s autorskými dialógmi na tzv. Mládežníckych predpoludniach v bratislavskej Tatre. V apríli 1962, po odohraní Čapkovej Lásky hry osudnej, sa ešte na VŠMU k ich hraniu vyjadril národný umelec Ján Borodáč.
Tvrdil, že na profesionálnom javisku nemajú čo hľadať, lebo ich prejav je amatérsky. V rokoch 1964-1967 pracoval Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave, 1967-1970 pôsobil v Divadle na Korze.
Zaspomínajte si na majstra Lasicu v legendárnych scénkach v spojení s Júliusom Satinským:
V roku 1968 reagoval v hre Nečakanie na Godota na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V roku 1970 mu pre kritiku okupačných pomerov zakázali na Slovensku umeleckú činnosť a divadlo zatvorili.
So Satinským preto pôsobili v kabaretnom divadle Večerní Brno (1970-1972). V roku 1972 sa vrátili na Slovensko a účinkovali na Novej scéne (najskôr v spevohre 1972-1978, potom v činohre 1978-1989).
V roku 1982 vzniklo v priestoroch slávnej Tatra revue poetické a kabaretné divadlo Štúdio S (bola to umelecká scéna Slovkoncertu). Tu začali Lasica so Satinským pôsobiť ako dvojica a výrazne ovplyvnili jeho podobu. Lasica sa v roku 1989 stal jeho riaditeľom.
V apríli 1999 bolo Štúdio S sprivatizované a zmenilo sa na Štúdio L+S. Majiteľom divadla sa stal Milan Lasica. Divadlo patrí medzi obľúbené bratislavské scény, hosťujú v ňom popredné slovenské i české herecké osobnosti a viac ako dvadsať rokov sa v ňom koná aj divácky úspešný Festival českého divadla.
Diela Milana Lasicu
Lasica stvárnil množstvo divadelných rolí, známe sú jeho divadelné réžie (Plné vrecká peňazí 1975, Výrobca šťastia 1985, Deň radosti 1986, Náš priateľ René 1986).
V roku 1961 sa po prvý raz postavil pred filmovú kameru ako herec v snímke Vždy možno začať. K jeho najúspešnejším filmom patria Sladké hry minulého leta (1969), Parížsky život, Nekonečná nevystupovať (oba 1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze Zeměkoule (1982), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Kriminálka Staré Mesto (tv seriál 2010, 2013), Dědictví aneb Kurvaseneříká, Rukojemník (oba 2014) a mnohé ďalšie.
Bol autorom viac ako stovky piesňových textov (Bolo nás jedenásť, Balada o štyroch koňoch, Čerešne, Do batôžka, Prosperita a i.). Známe boli jeho spolupráce so spevákmi Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom (albumy Lipa spieva Lasicu 2005, Návšteva po rokoch 2013).
Naspieval tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002, Keď zastal čas 2011), s Jarom Filipom (Bolo nás jedenásť 1981, S vetrom o preteky 1982, My 1987), s Júliusom Satinským (Deň radosti).
Spolu s ním úspešne uvádzal televízne talkshow Bumerang (1968), Ktosi je za dverami (1978), Všetci sú za dverami (1998) a iné. Prekladal divadelné hry z češtiny a poľštiny.
V českých a slovenských televíziách účinkoval ako moderátor. V poslednom období moderoval reláciu v RTVS Dvojbodka.
Bol autorom viacerých knižných publikácií: Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968), Tri hry (spoluautor Júliusom Satinský 1988), Bolo nás jedenásť (texty piesní 1985), Piesne o ničom (texty piesní 1989), Trialóg (spolu s Júliusom Satinským a Miroslavom Horníčkom 1997), Zoči-voči (spoluautor Tomáš Janovic 1999), Spoza dverí (2003), Lenže ja som iba komik (rozhovory s Jánom Štrasserom 2005), Bodka (fejtóny 2007), Dialógy (2008), Bodka II. (2009), Listy Emilovi (2012) a iné. V roku 2012 mu vyšla audiokniha, ktorú si aj sám načítal, Listy Emilovi, v roku 2013 k nej pridal ďalšie dve pokračovania.
V roku 2005 sa stal Milan Lasica prezidentom Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2014 mu na ňom udelili aj prestížnu Cenu Karla Čapka.
Za svoju všestrannú umeleckú činnosť získal viacero ocenení: Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (1997 spoločne s J. Satinským), Medailu za zásluhu I. stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla (2003), Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005), Cenu Dominika Tatarku za knihu Bodka (2008), európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť (2014) a i.
Milan Lasica bol ženatý s bývalou herečkou a diplomatkou Magdou Vášáryovou. Spolu mali dve dcéry (Žofiu a Hanu). V rokoch 1962-1972 bol ženatý s herečkou a speváčkou Zorou Kolínskou.