Prežil mnoho osobných zvratov, miloval dobrodružstvo, lov, býčie zápasy či "veselú" spoločnosť, na druhej strane sa však pri tvorbe dobrovoľne uzatváral do samoty. Jeden z najznámejších amerických spisovateľov Ernest Hemingway, autor slávnych diel ako Zbohom zbraniam, Komu zvoní do hrobu či Starec a more, sa preslávil úsporným štýlom, v ktorom je veľa nevypovedaného.
Papa
"Ani vata, ani prídavné mená, ani príslovky. Nič len krv a kosti a svaly," povedal raz.
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ktorého trápili depresie, spáchal na jar 1961 výstrelom z pušky samovraždu, ktorej podľahol pred 60 rokmi, 2. júla 1961, asi tri týždne pred 62. narodeninami.
O svojej tvorbe Hemningway, ktorý si sám pre seba v 20. rokoch vymyslel prezývku Papa, príliš nehovoril ( "Spisovateľ by mal písať to, čo musí, a nehovoriť o tom"), v písaní sa však vždy snažil o poctivosť.
Zrejme práve kvôli obavám o udržanie svojho literárneho štandardu ho už od tridsiatky trápili hlboké depresie, živené prežitými hrôzami vojny, ktoré neúspešne liečil alkoholom.
Celá jeho tvorba sa točí okolo otázok polarity medzi životom a smrťou ( "Pach smrti musí človek poznať, aby aj v smrti smrť nenávidel a obdivoval krásu života"), lásky a statočnosti či boja človeka s okolitým svetom aj vlastnými slabosťami.
Teória ľadovca
Väčšina jeho hrdinov nesie stopy jeho samého, sú to vyhranené individuality. Hemingway bol fascinovaný hraničnými situáciami, kedy človek musí preukázať svoju odvahu a česť tvárou v tvár smrti.
Nové pohľady na Hemingwaya ho chvália za tvorbu a odsudzujú za jeho velikášstvo či vlastnú mýtizáciu. Popri slávnych románoch (mnohé z nich boli sfilmované) je Hemingway často vyzdvihovaný za svoje poviedky, ktoré vynikajú skratkovitosťou, sugestívnou evokáciou nálady a dialógmi, ktoré sú zbavené všetkých štylistických klišé.
Jeho poviedky nestoja na vyhrotenej pointe či dejovosti, skôr na "podtexte"; niekedy sa hovorí o Hemingwayovej "teórii ľadovca" (to hlavné je skryté pod hladinou). Jeho heslo bolo: "Všetko, čo musíš urobiť, je napísať jednu pravdivú vetu. Najpravdivejšiu vetu, ktorú poznáš."
Hemingway svojimi postupmi ovplyvnil mnoho spisovateľov (napríklad Jacka Kerouaca, Charlesa Bukowského, J. D. Salingera či Chucka Palahniuka. Tobias Wolf o ňom povedal, že "zmenil rozostavenie nábytku v miestnosti") a povahou bol dobrodruh.
Stratená generácia
Narodil sa 21. júla 1899 na chicagskom predmestí Oak Park v rodine lekára - vášnivého lovca, čo už od detstva formovalo jeho blízky vzťah k lovu a prírode. V mladosti boxoval a hral americký futbal.
V 18 rokoch začal svoju novinársku dráhu v denníku The Kansas City Star, po pol roku však odišiel na bojisko prvej svetovej vojny. Pôsobil ako dobrovoľník Červeného kríža v Taliansku, kde bol ťažko ranený a kde sa stal antimilitaristom.
Spomienky na vojnu aj na milostné vzplanutie k zdravotnej sestre spracoval o desať rokov neskôr v slávnom románe Zbohom zbraniam. Po vojne pôsobil v novinách v USA a po prvýkrát sa oženil (celkovo bol ženatý štyrikrát a mal troch synov).
V decembri 1921 odišiel ako zahraničný spravodajca do Paríža, kde ho ovplyvnil Ezra Pound a Gertuda Steinová. Práve Steinová vtedy pre Hemingwaya a jeho amerických literárnych rovesníkmi, ktorí na európskych frontoch zakúsili hrôzy vojny, vymyslela označenie "stratená generácia".
Zdržiaval ale aj v Taliansku, v Španielsku si zamiloval býčie zápasy, o ktorých písal v knihách Fiesta a Smrť popoludní. Parížsky pobyt Hemingwaya zase inšpiroval ku knihe Pohyblivý sviatok, ktorá však vyšla až posmrtne. Po návrate do USA pôsobil ďalej ako novinár a stal sa katolíkom.
Úspech na pozadí osobného kolapsu
V roku 1928 spáchal jeho otec samovraždu, čo ho výrazne zasiahlo, o rok neskôr však slávil úspech s románom Zbohom zbraniam, čo ho finančne zabezpečilo. Hemigway cestoval aj na lov do Afriky (svoje zážitky spracoval do knihy Zelené pahorky africké), žil na Floride, Bahamách či na Kube.
Počas občianskej vojny v Španielsku tu pôsobil ako zahraničný korešpondent. O tejto vojne napísal asi najslávnejší román Komu zvoní do hrobu (1940), ktorého sa za päť mesiacov predalo pol milióna výtlačkov.
V období druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve v Karibiku, potom cestoval po Európe ako vojnový korešpondent a zúčastnil sa oslobodení Paríža. V 40. rokoch bol údajne agentom sovietskej tajnej služby KGB, ale nie veľmi užitočným.
Mnoho jeho ďalších poviedok a noviel sa odohráva na Kube, kde následne býval. Najväčší ohlas z nich vzbudila novela Starec a more (1952), oslava večného zápasu človeka s prírodou aj hold ľudskej statočnosti a družnosti.
Za ňu dostal Pulitzerovu aj Nobelovu cenu (1954). Slávnostného ceremoniálu v Štokholme sa však Hemingway pre svoj zdravotný stav nezúčastnil, v krátkom texte, ktorý prečítal americký veľvyslanec, napísal: "Písanie, vo svojom najlepšom prípade, je osamelý život."
V 50. rokoch mal Hemingway zdravotné problémy a časté depresie. V roku 1960 bol v Idahu hospitalizovaný s vysokým krvným tlakom, ochorením pečene, cukrovkou a depresiami. Zomrel 2. júla 1961, asi tri týždne pred 62. narodeninami.
Po Hemingwayovej samovražde vyšlo z jeho pozostalosti mnoho kníh. Zrejme najobľúbenejšie sú spomienkové črty Pohyblivý sviatok o Paríži 20. rokov, ktoré vyšli tri roky po jeho smrti.
Okrem toho boli posmrtne vydané romány Rajská záhrada a Ostrovy uprostred prúdu, rovnako ako kniha Nebezpečné leto o býčích zápasoch.
V roku 2018 vyšla dovtedy nepublikovaná poviedka z roku 1956 A Room on the Garden Side (Izba do záhrady), situovaná do Paríža tesne po oslobodení v roku 1944.