Keď letí lietadlo, budú to štyri bomby. Svedectvo úteku z pekla Mariupolu

„Všetko začalo tým, že vypli kúrenie, potom odpojili vodu, elektrinu a plyn.“ Takto plazivo vstúpila vojna do života obyvateľov mesta Mariupol, ktoré by sa počtom obyvateľov dalo prirovnať k Bratislave. Obludnosť vojny najlepšie ilustrujú detaily bežného dňa, kedy riešite kde zohnať jedlo, ako vyvenčiť psa, ale zrazu sa k tomu pridá aj ďalšia starosť. Ako si zachrániť holý život.

„Pracovala som ako docentka filológie na Mariupolskej štátnej univerzite. Moja sestra vyštudovala psychológiu, ale nepracovala, pretože bola tehotná,“ hovorí mi Julia H. Obe sestry sa v Mariupole narodili, ich materským jazykom je ruština a obe mali byt v centre mesta. Mladšia Oľga mala navyše pripravenú izbičku pre dieťa, ktoré sa jej malo čoskoro narodiť.

V galérii si pozrite zábery, ktoré zaznamenali sestry počas invázie a úteku z krajny:

​Mesto Mariupol leží na juhovýchode Ukrajiny, na brehu Azovského mora. Jeho súčasťou sú obrie priemyselné komplexy na spracovanie ocele. Nebolo tajomstvom, že továrne vlastní proruský oligarcha, miestni teda verili, že im sa front vyhne. Navyše od vyhlásenia separatistickej Doneckej ľudovej republiky, ktorej teritórium, teraz už front, leží asi 15 kilometrov východne od Mariupolu, boli obyvatelia zvyknutí na zvuky vojny, ktoré sa z neďalekej oblasti občas ozývali.

„Moja sestra hovorí, že keď čítala správy, chcela odísť už vo februári,“ hovorí Julia. „Nemohli sme uveriť, že na Mariupol budú padať bomby. Všetci očakávali, že to skončí viac-menej pokojne.“ Zrazu sa však priblížila ruská armáda a začalo sa ostreľovanie.

„Manžel mojej sestry je námorník, v tom čase slúžil vo funkcii prvého dôstojníka na lodi v južnom Atlantiku a ona bola v byte sama. Keď vypli elektrinu, pochopila som, že sa asi bojí. Prišla som za ňou a ponúkla jej, či nechce bývať so mnou. Už si pripravila veci, pretože čakala, že dorazím. A pokiaľ by som nedorazila, prišla by ona ku mne. Zostávať osamote by pre ňu mohlo byť nebezpečné. Bola už v deviatom mesiaci tehotenstva.“

Skry sa aspoň za dve steny

Tú noc začalo ostreľovanie silnieť. Obe sestry si radšej ustlali na chodbe. „Keď sa strieľa, je nutné, aby vás chránili aspoň dve steny. Prvý múr má okná, takže je to nebezpečné, druhý múr už chráni viac. Tento prvý deň dopadla raketa na náš dom a trafila vedľajší byt,“ opisuje Julia pr...