Súd v holandskom Arnheme pred časom riešil žiadosť 69-ročného Emila Ratelbanda. Obrátil sa naň kvôli tomu, že mu úrady nepovolili zmeniť si úradne dátum narodenia tak, aby bol o dvadsať rokov mladší.
Jeho argument: „Keď je povolené zmeniť si pohlavie, nie je dôvod, aby som si nemohol zmeniť vek. Dátum narodenia ma obmedzuje. Keď budem mať štyridsaťdeväť, všetko sa zlepší. Budem mať napríklad väčšie šance na trhu práce,“ povedal s tým, že podľa vizáže a pocitu má o dvadsať rokov menej. Súd jeho žiadosti nevyhovel.
Keby si ľudia menili dátumu narodenia podľa ľubovôle, zdôvodnil, nastal by v najrôznejších registroch zmätok. Pán Ratelband sa dozvedel, že cítiť sa a správať, ako by mal o dvadsať menej, môže pokojne aj bez zmeny v dokladoch.
„Svoj vek nikde neuvádzam. Prečo by som mala? Vek je ultimátum. Keď poviete číslo, všetci si vás podľa neho nejako zaraďujú. Prečo sa na to pýtate?“ reagovala vizážistka Alena Klenot, keď som sa jej pri rozhovore spýtala na dátum narodenia.
„K rozhovorom pridávame životopisné údaje a jedným z nich je dátum narodenia,“ vysvetľovala som. „Ale prečo?“ Povedala som niečo ako: „Pretože sa to tak proste robí.“
Lenže táto dáma, ktorá pred rokmi emigrovala z Československa, urobila v Spojených štátoch kariéru, píše knižky a usporadúva prednášky na tému „prestaňte starnúť, začnite žiť“, bola neoblomná: „Do toho, koľko má človek rokov, nikomu nič nie je.“
Zbytočný zvyk?
Keď sa pozrieme na oficiálne webové stránky speváčky Lucie Bílej, nenájdeme jej dátum narodenia. Náhoda, alebo zámer?
Možno to druhé, pretože v jej rozhovoroch nájdete takéto vety: „Prekáža mi neustále zdôrazňovanie veku.“ „Za mojím menom je pri každom článku zátvorka s číslom, ale prečo? Čo je to za informáciu? O čom vypovedá? Nie je dôležitejšia moja práca, môj nový projekt?“
Keď dospela k záveru, že som...
Zostáva vám 85% na dočítanie.