Vyštudovali ste architektúru, neskôr ste v Spojených štátoch dizajnovali zoologické záhrady, ako sa človek dostane k takejto práci?
Do Spojených štátov ma doviedlo to, že som hľadala dobrodružstvo, skúsenosti a príležitosť uplatniť sa. Vyštudovala som architektúru na STU v Bratislave a už počas štúdia som narazila na skutočnosť, že ženy architektky a muži architekti sa neposudzujú rovnako. Mala som to neustále pred očami, môj vtedajší priateľ bol tiež architekt. Obaja sme mali oblasti, v ktorých sme vynikali. Bývali sme spolu a mali sme aj spoločný mobil. V priebehu posledného ročníka nám telefonovali ľudia z architektonických kancelárií a ateliérov a ponúkali prácu.
Aby som bola presná, prácu ponúkali vždy len jemu. Takže som pochopila, že ak chcem mať zaujímavú kariéru, musím sa o to postarať sama.
Hľadala som možnosti a naskytla sa príležitosť ísť na stáž v rámci UNESCO do Spojených štátov, konkrétne ja som ju absolvovala v Seattli. Bol to úžasný zážitok. Najzaujímavejšie však bolo, že som sa počas pobytu zoznámila so skupinou ľudí, ktorí pracujú pre zoologické záhrady. Len v samotnom Seattli a okolí je odhadom tristo dizajnových profesionálov, ktorí sa venujú len navrhovaniu pre zoologické záhrady.
Priznám sa, že o profesii dizajnéra zoo som prvýkrát počula až v momente, keď som sa pripravovala na rozhovor s vami. Opravte ma, ak si myslím, že v našich zemepisných šírkach ide o raritu.
Aj pre mňa to bola v tom čase novinka. No tam je vybudovaná celá komunita okolo navrhovania zoo. Sú v nej napríklad špecializovaní statici, ľudia, ktorí vyrábajú manipulačné zariadenia pre zvieratá, spoznala som grafikov, ktorí vyrábajú menovky a interpretačné prvky pre zoo, záhradníkov, krajinárov, architektov. Fascinovalo ma to. Na druhej strane som si uvedomila, že doma sme vždy veľa o zoo diskutovali. Bola to taká neutrálna téma, ktorá zaujímala malých aj veľkých, ľudí celého spektra politických smerov, ale aj úplne apolitických.
Stali sme sa celkom fanatikmi do zoologických záhrad, a kamkoľvek sme cestovali, návšteva zoo bola vždy na vrchole zoznamu. Pre mňa bolo tiež fascinujúce, že na pozadí zoo a toho, čo tam zvieratá robia, viete vysvetliť zložité témy aj v medziľudských vzťahoch a sociálne témy, témy rozličností a podobne. Takže som zistila, že s týmito ľuďmi mám veľa spoločného. A tiež mi došlo, že som vždy nejakým smerom o zoologických záhradách rozmýšľala, nielen v rodinnom prostredí. Ako tínedžerka som napríklad dobrovoľníčila pre Slobodu zvierat a pre Greenpeace...
... ale pokiaľ viem, tak Greenpeace nemá zoologické záhrady príliš v obľube. Mýlim sa?
Pochopila som, že bez zoologických záhrad by moderná spoločnosť bola ešte v oveľa väčšej miere odtrhnutá od prírody. Zoo nám poskytujú také okienko do sveta divočiny, ktoré sa iným spôsobom než kontaktom s divými zvieratami nedá získať. A to, že si uvedomujem, že zvieratá v mnohých zoo nežijú v celkom vhodných podmienkach, mi pomáhalo v začiatkoch mojej kariéry. Dúfam, že aj teraz mi to bude pomáhať k tomu, aby som v prvom rade myslela na život zvierat a dávala pozor, aby prostredie, v ktorom sa nachádzajú, bolo prijateľné v prvom rade pre ne.
Môžu byť zvieratá v zoo šťastné?
Určite, mnohé sú naozaj šťastné a mnohé majú, samozrejme, problémy. Každá zoo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.