K jej „zárezom na rováši“ mal za vojny údajne patriť aj Karl Hermann Frank, štátny minister pre Čechy a Moravu, jeden z najobávanejších predstaviteľov okupačnej moci. V čase, keď jej niekdajší priateľ Hugo Haas a ďalší herci židovského pôvodu nesmeli vstúpiť na divadelné dosky ani do filmových ateliérov, sa vraj Adina Mandlová s K. H. Frankom dôverne stýkala.
Ich pomer sa nikdy nepotvrdil, Mandlová dokonca tvrdila, že sa s Frankom prvýkrát osobne videla až v roku 1943 – a to už mala byť nejaký ten rok pod jeho ochranou. Vtedy dokonca prijala pozvanie na večierok, ktorého sa mal zúčastniť aj Frank, práve preto, aby potvrdila, že sa s ním vidí prvýkrát v živote.
Napriek tomu dostávala anonymné listy a výhražné telefonáty, o jej údajnom pomere s Frankom informovalo aj české vysielanie z Londýna. Hovorilo sa tiež, že jej Frank daroval vilu zabranú Židom...
Frankova milenka?
Po vojne pomer s Mandlovou poprel pri výsluchoch aj sám Frank, no samotná fáma stačila na to, aby verejnosť pasovala Adinu Mandlovú za jeho milenku, teda za kolaborantku. V roku 2007 o tom v divadle na Vinohradoch uviedla hru Adina Čechoameričanka Milena Jelínková.
Ona sama hovorí, že je presvedčená o Adininej nevine, inak by o nej vraj vôbec nepísala. Téma kolaborácie však rezonuje celou hrou, nejde o zaprášenú vojnovú históriu, ale o nadčasový motív. Punc atraktivity má najmä spojenie umelca a kolaborácie.
Ako Mandlová píše vo svojich pamätiach, nazvaných...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.