„Nevera nie je vec nijako komplikovaná. Je to záležitosť vhodnej pohovky,“ nechal sa pred pár desaťročiami počuť Napoleon Bonaparte. A vo svojom cynizme nezostal v rámci dejín osihotený. Nonšalantné výroky o nevere sú dodnes vcelku obľúbený a akceptovaný žáner.
V istom zmysle majú ich šíritelia pravdu. Nevera je vo svojej podstate naozaj jednoduchá. Akurát že tá jednoduchosť je v príkrom rozpore s tým, čo prichádza po nej.
„To máte ako s nohou. Poláme sa za zlomok sekundy, jej hojenie však trvá mesiace,“ hovorí pre HN magazín psychológ Martin Miler zo spoločnosti Ars Viae.
No kým pri nohe je opätovné zacelenie takmer isté, zranenia spôsobené neverou mávajú horšiu prognózu. Náš organizmus na ňu totiž reaguje ako na reálne ohrozenie života.
Človek, ktorého partner podviedol, prežíva takmer identické symptómy ako vojak, ktorému na bojisku mierili na hruď samopalom. Masová kultúra, koketne žmurkajúca pri každom náznaku „aférky“ a „románika“, o čomsi takom, prirodzene, ani necekne...
O pohovku nejde
Štatistiky nám o nevere povedia len veľmi málo. Minimálne preto, že v 21. storočí ju už nedefinujeme ako „pohovkovú záležitosť“. Inými slovami – nestotožňujeme ju s intímnym fyzickým stykom.
„Dnes sa nevera vníma z pozície toho, kto sa stal jej obeťou. Niekomu pritom môže prekážať už to, ak si jeho partner s niekým píše relatívne dôverne bez toho, aby o tom vedel,“ komentuje Martin Miler.
Prieskumy zistili, že ženy sú skôr ochotné odpustiť jednorazovú fyzickú neveru a muži napríklad dopisovanie či flirtovanie. Psychológ však pozná veľa prípadov, keď to bolo v rámci pohlaví aj naopak.
Kritériom na rozlíšenie nevery môže byť podľa neho napríklad otázka: ak by partner o tejto vašej činnosti vedel, bolo by to v poriadku? A čo v prípade, že by to robil on vám...?
Nevera teda môže byť na hony vzdialená od sexuálneho styku, a predsa mať veľmi závažný vplyv na dôveru a fungovanie páru. „Kľúčové je, že do vzťahu prostredníctvom nej vnášam klam...
Zostáva vám 85% na dočítanie.