"Všetci negri v Amerike sú nahnevaní. A ja som ten najnahnevanejší. Bieli Američania by mali byť radi, že černochov mobilizuje Martin Luther King. Pretože ak King neuspeje, omnoho radikálnejšie sily čakajú, že prevezmú iniciatívu."
Tieto slová, ktoré desili bielu Ameriku, prednášal v prvej polovici 60. rokov 20. storočia Malcolm X, hovorca radikálneho hnutia Národ islamu (Nation of Islam). Toto hnutie hlásalo rasistické učenie o černošskej nadradenosti a svojho času sa pohrával aj so separatistickou myšlienkou založenia nezávislého černošského štátu na území USA.
Táto temnejšia tvár afroamerického aktivizmu je dodnes prítomná, akokoľvek samotný Národ islamu pod súčasným vedením Louisa Farrakhana rasistickú ideológiu vymietol a ani separatizmus nepovažuje za prioritnú časť programu, hoci ho nevylučuje.
Počet členov Národa islamu sa dnes v Amerike odhaduje na 20 až 50-tisíc, teda takmer toľko, koľko ich bolo v rámci útvarov v dobe svojej najväčšej mediálnej "slávy" v 50. a 60. rokoch. Avšak, ako ukázali davy ľudí, ktoré sa zúčastnili pohrebu Malcolma X v newyorskom Harleme (1965), vplyv hnutia vždy siahal ďaleko za množinu jeho formálnych členov.
Od segregácie k separácii
Národ islamu sa zrodil a silnel v reakcii na pretrvávajúcu segregáciu a diskrimináciu amerických černochov. Dnes sa vyjadruje k pálčivým problémom a časť afroamerickej komunity ho počúva.
Najnovšie sa hnutie kriticky vyslovilo k epidémii koronavírusu, ktorá postihuje predovšetkým chudobnejších Afroameričanov s horším prístupom k zdravotnej starostlivosti. Spomenuté bolo aj policajné násilie, ktorého obeťou sa najčastejšie stávajú mladí černošskí muži.
Ak teda bude v USA segregácia a diskriminácia Afroameričanov pokračovať, radikálne myšlienky Národa islamu v černošských getách od Chicaga po Los Angeles budú naďalej rezonovať.
Takisto budú naďalej rezonovať myšlienky jeho najväčšieho rečníka Malcolm X, ktorého autobiografia sa pravidelne radí k najpredávanejším knihám po každom ďalšom škandále spätom s policajným rasizmom a brutalitou.
Od 20. storočia sa v afroamerickej politike stretávajú dva protichodné tábory reagujúce na problematiku segregácie a diskriminácie černochov.
Liberálni reformátori ako Martin Luther King, Alex Haley alebo Barack Obama veria v integráciu a plnohodnotné začlenenie Afroameričanov do všetkých inštitúcií.
Naopak separatisti - ako bolo v medzivojnovom období hnutie Marcusa Garveyho a neskôr Národ islamu - chcú existujúcu segregáciu a vylučovanie Afroameričanov využiť a od bielej spoločnosti sa oddeliť vytvorením vlastných nezávislých živností, škôl, médií a ďalších inštitúcií.
V krajnej podobe sa usilujú o vyhlásenie nezávislého štátu na území USA (čo je väčšinou spojené s požiadavkami na platbu reparácií za éru otrokárstva) alebo o "návrat" ku koreňom do Afriky (hnutie Back to Africa späté s emigráciou do Libérie, komunita emigrujúcich do Ghany okolo sociológa Williama Du Boisa)....
Zostáva vám 85% na dočítanie.