Prednedávnom vám vyšla kniha Andrej Hlinka, otec národa. Prečo ste sa rozhodli venovať práve tejto kontroverznej osobnosti?
Už roky sa zaoberám problematikou národno-emancipačného pohybu na prelome 19. a 20. storočia, jednu knižku som venoval tragédii v Černovej, kde bol Hlinka dôležitou figúrou.
V tomto období a téme je stále prítomný, potkýnate sa oňho, nemôžete sa mu vyhnúť. No a keď som s knihou finišoval, akurát vrcholila aj anketa RTVS Najväčší Slovák a Hlinka bol jedným z nominovaných.
Napokon skončil na štvrtom mieste, takže ste sa trafili.
Samozrejme, knihu som nepísal z toho dôvodu, ale navzájom sa to spojilo. No a prečo Hlinka? Možno aj preto, lebo provokuje. Provokoval celý život a každého a provokoval s obľubou, mal to doslova v náplni práce.
Takže sa mu podarilo vyprovokovať aj mňa k tomu,
že som pocítil potrebu podať nejakú osobnú výpoveď. Lenže na Hlinkovu biografiu som sa necítil, predsa len mám svoju pokoru voči takej téme.
Asi by som ani nevedel uchopiť jeho život tak, aby to nebolo na osemstodeväťsto strán. A kto by to čítal (úsmev). Takže som zvolil spôsob esejí. Uznávam, že je ľahší, ale tiež vyžadoval zvoliť si také uhly pohľadu, aby o jeho osobnosti veľa vypovedali, no zároveň aby som ho nemusel sledovať celého. Je zaujímavé, že na štruktúru mám len pozitívne ohlasy, očividne sa páči, ako je postavená.
Téma aj uchopenie akoby nadväzovali na prúd biografických kníh, ktoré v posledných rokoch vychádzajú o slovenských osobnostiach – od Štúra cez Tuku, Macha až po Husáka. Majú zrazu Slováci väčší záujem o vlastnú históriu?
Myslím si, že dôvod je prostý. Dejiny sú o ľuďoch, dejiny tvoria ľudia a tí zároveň majú radi ľudské príbehy. Keď si zvolíte pohľad na dejiny prostredníctvom nejakej osobnosti, je to určite atraktívnejšie aj pre vydavateľov, do istej miery jednoduchšie pre autora, ale aj vďačnejšie pre čitateľa.
Je pravda, že sme sa dosiaľ vyhýbali práve takémuto typu literatúry, dejiny sme si vyľudnili a skôr sme v nich hľadali nejakú koncepciu, nejaké zákonitosti a pre čitateľa možno nudnejšie veci.
Asi aj preto teraz registrujeme takýto boom, ktorý má však veľkú výpovednú hodnotu. Lebo ak je biografia a kvalitná, veľa vypovedá aj o dobe, v ktorej daná osobnosť pôsobila.
Pomohla vám aj súťaž, ktorú ste spomínali? Ako sa knižka predáva?
Úprimne povedané, neviem, ešte som to nezisťoval. Súťaž bola akousi pridanou hodnotou, lebo knižka by vyšla aj bez nej. I keď ja som mal k súťaži od začiatku negatívny postoj, lebo rebríčky sú jednak mimoriadne subjektívne a jednak to k dejinám nepatrí.
Ale ide o istý spôsob hry, ako vyvolať záujem o históriu. Ak sa toto podarilo, a myslím si, že to aj istý čas fungovalo, že ľudia diskutovali a mnohí program pozerali, splnilo to svoj zámer.
Možno aj toto chýba v školách, teda pozrieť sa na dejiny z rôznych strán a nechať rôzne názory stretať sa priamo pred vami a umožniť vám zapojiť sa do diskusie.
V školách sa väčšinou prezentujú nejaké fakty, diktuje sa látka, a tu ste naraz mali osobnosť, dokument o nej a potom diskusiu, kde sa stretali názory za aj proti a mnohí ľudia si práve vtedy uvedomili, že dejiny vlastne nie sú čierno-biele.
A že jednotlivé osobnosti mali aj také, aj onaké stránky a o to nám boli bližšie. Lebo ani my všetci nie sme čierno-bieli, ale máme tých päťdesiat odtieňov sivej. Napokon to bol aj zmysel knižky, dal som do názvu otáznik, aby vyvolávala diskusiu.
Hoci ja mám tú otázku pre seba vyriešenú a aj som v knihe zodpovedal, prečo podľa mňa Hlinka nie je otcom národa a nechcem, aby ním bol.
Mnohé otázky a otázniky v knihe b...
Zostáva vám 85% na dočítanie.