Sú Vianoce vaším najobľúbenejším sviatkom?
Mňa už aj oficiálne vyhrešili, keď som dal prednosť Vianociam pred Veľkou nocou, ktorá je teologicky považovaná za hlavný sviatok (úsmev). Ale naozaj ma oveľa viac oslovuje, keď sa Boh skryje v chladnej noci do malinkého bábätka, ktoré je zlaté, nevinné, nič nerieši a cítiť z neho skutočnú lásku.
Ale zjavne ste si svoju voľbu pred nadriadenými obhájili.
Moji predstavení si už zvykli, že aj keď sa všetci pohoršia, ja sa nepolepším. Samozrejme, snažím sa byť poslušný, toto som skôr spomenul na odľahčenie (úsmev).
Aká je vaša obľúbená vianočná spomienka z detstva?
Po večeri sme išli s rodičmi na balkón, kde sme zapaľovali „prskalky“, čo nás ako deti mimoriadne tešilo. Oni potom išli pripraviť darčeky, lebo nám vraveli, že sú poštármi Ježiška. Vďaka tomuto geniálnemu pedagogickému ťahu sme potom nikdy neboli sklamaní, aj keď sme vyrástli. Tak sa to aj hovorí, že deti veria na Ježiška a dostanú všetko, čo chcú. Dospelí neveria a dostanú ponožky, deodorant a hryzavé svetre.
Vy by ste v tom prípade mali dodnes dostávať, čo chcete. Dokážete aj ako dospelý a kňaz oceniť materiálnu rovinu Vianoc?
Človek nie je čisto duchovný, potrebuje aj materiálnu rovinu na vyjadrenie lásky. Som unavený zo všetkých tých „preduchovnených“ fanatikov, ktorí len moralizujú, aby sa z Vianoc odstránili všetky tieto krásne normálne ľudské zvyky. Veľmi sa mi páči aj myšlienka darčekov, ktorými si robíme radosť.
Je príjemné, keď si niekto dá námahu rozmýšľať, čo by vás potešilo, a je aj príjemné hľadať dar pre tú, toho, koho mám rád. Teraz žijem v kláštore, kde máme taký systém, že môžeme napísať list Ježiškovi, losujeme si mená a každý niečo druhému kúpi. Ja mám v izbe domácich miláčikov – morské prasiatka Barborku a Šmudlíčka – tak som si prosil hračky pre ne (úsmev).
No predsa len – ste alergický na nejaké vianočné klišé?
Ja mám rád klišé (úsmev). To patrí k Vianociam. Nerozumiem ľuďom, ktorým to prekáža. Veď to všetko len poukazuje na bohatý význam Vianoc a na všetku tú radosť, ktorú prežívame. Naozaj neviem pochopiť ľudí, ktorí hľadajú len to čisté duchovné jadro. Veď ono nemôže existovať bez patričného obalu. Každý dar je zabalený. A nech je už ten obal trblietavý a gýčovitý, ako len chce, stále vyjadruje radosť z daru.
Kňazi sú však v období Vianoc aj dosť zaneprázdnení. Väčšinou od nich počúvam, že si ich ani nestihnú užiť, lebo počas nich majú najviac práce.
Ja si stíham Vianoce užiť, lebo ich vlastne osla...
Zostáva vám 85% na dočítanie.