Spisovateľ Bohuslav Vaněk Úvalský (1970) zažiaril na prelome tisícročí humoristickými románmi Poslední bourbon, Zabrisky a Brambora byla pomeranč mého dětství. Potom na pár rokov zmizol z dohľadu. Teraz je späť s ostro parodickým titulom Princ Gayaya, zbierkou "nových národných 5G rozprávok", uvádza portál lidovky.cz.
Čo je zlé na národných rozprávkach?
My. Začali sme s nimi bojovať. Všetko vieme lepšie než naši predkovia a stáročiami ťažko vydobyté skúsenosti hádžeme rovno do koša. Úplne sme ohlúpli. Teda niektorí z nás.
Rozprávky "dostávali na frak" aj počas minulého režimu. Čo je dnes inak?
Likvidácia nejde z pozície režimu, ale od konkrétnych nátlakových skupín. K tomu sa pridávajú rôzni mudrlanti, najlepšie tí bez akéhokoľvek talentu. Cítia moc. Chcú sa zavďačiť. A tak v Španielsku vyše dvesto rozprávok vymietli na jar zo školskej knižnice, v Británii sa zas matky "proti všetkému" rozhodli vysporiadať so sexistickou Šípkovou Ruženkou, u nás (v Českej republike, poz. red.) bijú na poplach ekonómovia, pretože rozprávky kazia deťom ekonomické návyky...
V čom spočíva ten sexizmus?
Princ pobozká Ruženku, bez toho aby ju požiadal o súhlas. Pritom ona je v mdlobách. Zrejme ju mal nechať zgegnúť. Pekné posolstvo.
A tie ekonomicky zlé návyky?
Janko s Marienkou kradnú medovníky. Rozprávka tým nabáda k trestnej činnosti. To som si nevymyslel. Toto niekto myslí vážne. Tak som to celé prepísal. Presne podľa požiadaviek dneška.
Je vôbec potrebné rozprávky prepisovať?
Myslíte vo vážnej polohe? Áno, samozrejme. Rozprávky nutne zastarávajú: jazykom aj popísanými dejmi. Každé umelecké dielo je potrebné aktualizovať. Ale ja hovorím o cenzúre.
Ktoré rozprávky sú na tom z dnešného pohľadu najhoršie?
Tie, ktoré definujú tradičné hodnoty. Akonáhle sa tam objaví klasická rodina, úcta, nezištnosť a biely chlap, začína krížové ťaženie. Steve McQueen by dnes nemal šancu. Viete v čom je sexistická Červená Čiapočka?
Nie.
Ja tiež nie. Ale aj ju v Španielsku stopli. Asi kvôli vlkovi, ktorý stále vychádza a vchádza do krovia. Možno je to symbol penisu. Nikdy neviete. Pre istotu som z nej urobil "Rudou Karkulku" a nasadil som na ňu dobrý dron.
A prečo ste si vybrali práve rozprávky a nie napríklad klasický román, drámu, poéziu?
To sa robí bežne, od nepamäti. Dumas, Shakespeare, Verne, dokonca aj Boh, ktorý napísal Bibliu - tí všetci recyklovali staršie texty a legendy. Je to umelecká interpretácia umeleckého diela. Ja som napríklad prepísal Čapkovu Bílou nemoc do dnešnej doby.
Vzal som Galéna a poslal ho aj s jeho mravným posolstvom k nám, čo to s ním urobí. Chcel som otestovať limity nastavené Čapkom. A pozeral Galén, pozeral som ja... Toto je v poriadku, umenie je dialóg. Pokiaľ však hovoríte o cenzúre, kde sa do dnešnej korektnej podoby spätne upravujú klasické romány, ktoré vychovali predchádzajúce generácie, je to svinstvo. Už preto, že sa dotknutí autori nemôžu brániť.
Knihu Princ Gayaya ste napísali v tradícii českého humoru a satiry. Váš pradedo Úvalský sa vraj priatelil s Jaroslavom Haškom. Je vám Hašek blízky?
On bol šikovný, odvážny autor. Taký, akí tu dnes "čertovsky" chýbajú. Zostavil a vydal som svoj osobný výber Haškových poviedok - a prehodnotil som všetko. Žiadny bohémsky pijan, obdarený talentom, ale úplne moderný profesionál, ktorý presne vie, čo robí. Jeho myslenie, práca so slovom, výstavba gagu, nič z toho tu nemá obdobu. Áno, Jaroslav Hašek je mi veľmi blízky.
Môže mať satira očistnú funkciu?
Myslíte nápravu humorom? To nie je úloha satiry. Satira sama o sebe nemá úlohu nič napraviť. To musia ľudia. Satira má úlohu vystihnúť najväčších škodcov v spoločnosti - a dať im možnosť, aby sa dotknutým krikom sami znemožnili. Chytiť ich za ich ješitnosť, za ich hlúposť. Všimnite si, že najväčší hlupáci chcú vždy pre seba čo najviac pôct.
To sa od Haška nezmenilo.
Samozrejme. Ľudská hlúposť je nekonečná. Ale dobrej satire ide o konkrétneho hlupáka. A to sú tí, ktorí by druhým chceli hovoriť, čo si majú myslieť. Dobrá satira musí týchto nadradených hlupákov hodiť späť na našu úroveň. A práve toto Hašek robil. Preto ho vrchnosť nenávidela a ľud miloval.
Kto ďalší z českých spisovateľov vás baví?
Všetci, ktorí sú mŕtvi alebo majú deväťdesiat rokov.
Konkrétne?
Napríklad Kryl pre svoju zrelosť a odvahu v deväťdesiatych rokoch, Čapek pre aktuálnosť, Juráček pre svoju bystrosť a bolesť, Breisky pre očarenie... Zaujímavých autorov tu vždy bolo dosť, ale bez odvahy pre mňa talent stráca na cene.
Zažiarili ste na prelome tisícročí. Písalo sa o vás ako o "novom Vieweghovi". Potom sa po vás zľahla zem. V knihe Jak nevydat bestseller uvádzate, že za to môže aj "výsmešná náhoda". O čo išlo?
Jednoducho som si príliš otváral ústa. Pri prvej príležitosti ma vyhodili z kola von. Náhody aj konkrétni ľudia. Francúzsky režisér a milenec Jeana Maraisa Jean Cocteau tomu hovoril "rovnosť po francúzsky": Postavíte všetkých do radu a kto vykúka, tomu odseknete hlavu.
Ako sa na tom podieľali tie "výsmešné náhody"?
Fatálne. Náklady mojich kníh ničili tlačiarne, kradla ich distribúcia, iné skrachovali hneď po vydaní a náklad v nich "zahučal", padali mi záložné harddisky, ničili sa počítače, prichádzal som o peniaze... Keď okolo mňa začali umierať ľudia, ktorí mi s knihami pomáhali, stopol som to.
Celé to popisujem v bestsellere a je to dosť šťavnaté čítanie. Dnes si knihy predávam sám cez svoj web, tlačím ich po stokusových nákladoch a som dobrý ako Alík. Sami viete, že aj tento rozhovor bol len náhoda.
Náhoda - nenáhoda, píše vám to skvelo. Môžu za to aj Nusle, kde žijete?
Áno. Mám ich rád. Aj keď šialená starena s "capkou" na muchy, ktorá dole na Synkáči bila do čelných skiel električiek - na vodičov, už zmizla, aj keď zmizol aj ten Hašek, ktorý sem chodil na pivo k Bansethom, ešte stále v Nusliach narazíte na zvyšky sveta, ktorý stál za to. A ten mi berú. A nie je príliš bezpečné brať chlapovi z Nuslí svet, ktorý má rád. Môže sa oň tiež začať biť.