Herečka Marlene Dietrichová: Dvoril jej celý Hollywood, umierala však opustená

Robila vraj vždy iba to, čo jej aktuálne vyhovovalo a nebrala žiadne ohľady na okolie. Marlene Dietrichová sa narodila v Berlíne 27. decembra 1901 ako druhá dcéra pruského dôstojníka Louisa Dietricha a zámožnej Jozefíny Felsigovej.

​Rodičia jej dali meno Maria Magdaléna a volali ju Lena. Tak ako vo väčšine pruských rodín, aj tu mala domácnosť a výchovu na starosti matka, ktorá jej vládla železnou rukou.

Dievčatá mali dostať také základy, aby sa z nich v budúcnosti stali dobré manželky. Okrem toho sa učili cudzie jazyky, hrali na klavíri aj husliach. Lena milovala najmä francúzštinu, pretože bola od malička presvedčená, že v tomto jazyku znie všetko romanticky.

O detstve budúcej herečky, ktorá si podmanila Hollywood, sa podrobne dozvedáme najmä z denníkov, ktoré po jej smrti spracovala do knižnej podoby dcéra Maria Riva.

Jeden zo zápiskov hovorí aj o tom, ako sa z Marie Magdalény stala Marlene. Pre túto zmenu sa rozhodla už ako 13-ročná, pretože sa jej meno zdalo príliš dlhé a chcela, aby znelo viac francúzsky.

Nemecké korene

V júni 1914 Európou otriasol atentát na rakúskeho princa Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Do prvej svetovej vojny nastúpil aj Louis Dietrich. O dva roky neskôr prišla rodine správa o jeho smrti.

„Všetci sú mŕtvi. Dnes má otec pohreb. Ráno sme nešli do školy, ale na vojenský cintorín za oteckom. Práve mu kopali hrob...,“ zapísala si do svojho denníka

jeho druhorodená. Berlínom sa šírila španielska chrípka a Jozefína zobrala svoje dve dcéry a odsťahovala sa s nimi do prenajatého bytu v Dessau. Marlene bola živá, roztopašná a hrôzy vojny ju netrápili.

Radšej sa zaoberala flirtovaním s chlapcami. „Pohádala som sa s Mutti. Povedala mi, že sa iba bláznim za chalanmi, že musím byť posadnutá mužmi. Povedala mi, že ak budem rozmýšľať iba nad chlapmi, tak ma pošle na internát.“

Jozefína sa druhýkrát vydala, a to za najlepšieho priateľa jej zosnulého manžela Eduarda von Loscha. Už o pár mesiacov aj on zahynul vo vojne. Marlene mala vtedy už úplne iné starosti, rozhodla sa, že sa stane herečkou a nič jej nemohlo zahatať cestu.

Prihlásila sa na hereckú akadémiu Maxa Reinhardta, v divadlách hrala menšie úlohy, spievala, jednoducho, bola disciplinovaná a extrémne pracovitá. Na jednom z konkurzov upútala aj asistenta réžie, sympatického Rudolfa Siebera....