Odvážny jednooký vojak oslobodil počas druhej svetovej vojny úplne sám holandské mesto od nacistov. Trikom vtedy oklamal nemeckého dôstojníka, ktorý uveril, že mesto je obkľúčené, píše iDnes.cz.
Neuveriteľný a takmer zabudnutý príbeh priniesol denník The New York Times. Do kanadskej armády vstúpil Léo Major v roku 1940. Jeho syn Denis vysvetlil, že otca lákala do armády predovšetkým možnosť oslobodiť Európu od fašizmu a túžba po dobrodružstve.
V júni roku 1944, kedy už bol armádnym snajperom a niekoľko týždňov po Dni D pomáhal so svojou jednotkou oslobodzovať mesto Carpiquet, oslepol Major na ľavé oko. Po zvyšok vojny preto nosil pásku.
Neskôr, počas misie na nemecko-holandskej hranici, nabehlo jeho auto na mínu. Výbuch ho vystrelil 15 metrov do vzduchu a pri dopade na zem si Major zlomil ruku, tri stavce a oba členky. Ani to ho ale neodradilo a potom, čo utiekol z belgickej nemocnice, sa znovu pridal k svojej jednotke.
"Bol som snajper. Stále som mal jedno oko zdravé, a teda som mohol strieľať," okomentoval podľa syna svoj návrat do bojov. Počas bitky o rieku Šelda v Holandsku v októbri 1944 bola kanadskej armáde zverená neľahká úloha.
Mala spojeneckým jednotkám vyčistiť cestu k antverpskému prístavu. Už vtedy Major prejavil výnimočné hrdinstvo. Cez mestské kanály doplával až do nemeckého tábora.
"Bol som ako vodná krysa," opísal svoj zážitok v roku 1996 vojenskému historikovi Robertovi Fowlerovi. V nemeckom vojenskom tábore zabil dvoch strážcov a prepadol a zajal spiaceho nemeckého veliteľa.
Následne sám zajal 93 nemeckých vojakov, ktorí driemali v kasárňach. Na pomoc si privolal dva kanadské tanky a so zajatcami vypochodoval v ústrety svojej jednotke, tvrdí historik Luc Lépine, ktorý spisuje jeho biografiu.
Léo Major: Kanaďan, ktorého sa báli všetci Nemci:
Neuveriteľné oslobodenie Zwolle
13. apríla 1945 potom predviedol svoj najodvážnejší a najšialenejší kúsok. So svojím spolubojovníkom, blízkym priateľom Williem Arsenaultom, sa vkradol do Nemcami ovládaného holandského mesta Zwolle.
Na mieste sa to hemžilo nemeckými jednotkami, ktoré nakoniec Arsenaulta odhalili a zabili. Majora smrť priateľa rozzúrila natoľko, že okamžite zabil dvoch Nemcov, ktorí mali na svedomí Arsenaultov život.
Potom prišiel na nemecké veliteľstvo, kde najvyššieho nemeckého dôstojníka chladne informoval, že celé mesto je obkľúčené kanadskými jednotkami. Major dal nemeckému veliteľovi na výber: Buď so svojimi vojakmi mesto okamžite opustí, alebo bude riskovať zajatie, až mesto padne.
Pri vyjednávaní si Major počínal tak chladnokrvne, že nemeckému veliteľovi dokonca ponechal jeho zbraň. Následne úplne sám nasimuloval útok Kanaďanov na mesto. Jeho besnenie bolo ako vystrihnuté z akčného filmu.
Pobehoval po uliciach, hádzal granáty, pálil zo svojej pušky a nakoniec podpálil miestne ústredie gestapa. S pomocou niekoľkých Holandských odbojárov zajal viac ako 50 Nemcov a zvyšní vojaci z mesta utiekli.
Zwolle bolo oslobodené. Major zostal v armáde aj po konci druhej svetovej vojny. Počas vojny v Kórei ho ocenili za statočnosť po tom, čo dobyl strategický kopec, napriek takmer beznádejnej presile čínskych vojakov.
Vrátil sa do Montrealu, bol zmrzačený toľkými vojnovými zraneniami, že nemohol pracovať a žil iba z veteránskej penzie. Do smrti ho sprevádzal pocit viny, že ako snajper zabíjal aj teenagerov.
Príbeh quebeckého Ramba je senzáciou
Po 70 rokoch sa bývalému farmárovi z Montrealu konečne dostáva zaslúženej pozornosti. Jeho príbeh, ktorý nedávno v hodinovom dokumente predstavilo Radio-Canada, sa stal senzáciou.
Médiá dokonca dali Majorovi prezývku Quebecký Rambo. Vo februári vyjde knižne jeho biografia a filmové štúdiá sa chystajú venovať mu celovečerný film. "To, čo Léo urobil, je oveľa úžasnejšie ako kúsky, ktoré predvádzajú v akčných filmoch vymyslení hrdinovia," uviedol Bruno Desrosiers, režisér dokumentu o Majorovi nazvaného Jednooký duch.
Za to, že sa o Majorovej odvážne akcii verejnosť dozvedá až teraz, môže podľa historikov Quebecký nacionalizmus a pretrvávajúce mýty ohľadom vojakov, ktorí hovorili pofrancúzsky a bojovali za britskú korunu.
Počas druhej svetovej vojny totiž spustila branná povinnosť v Quebecu vlnu nevôle. "Vstup do armády bol pre mnoho ľudí tabu a muži ako Major kvôli tomu neradi hovorili o svojej minulosti," uviedol Éric Marmen, riaditeľ jedného z quebeckých múzeí.
Majorov príbeh by zostal zabudnutý, nebyť niekoľkých obyvateľov mestečka Zwolle, ktorí ho v roku 1969 prišli pozvať na ceremoniál pripomínajúci oslobodenie ich mesta od nacistov. Až vtedy sa jeho žena a štyri deti dozvedeli o Majorovom hrdinskom čine.
Léo Major zomrel roku 2008 v Montreale vo veku 87 rokov. Dnes je vo Zwolle po Majorovi pomenovaná ulica a miestni obyvatelia každoročne usporadúvajú slávnosť na jeho počesť.
Minulý mesiac mu skupina zwollských futbalových fanúšikov vzdala česť rozvinutím plagátu, ktorý ho zobrazoval ešte ako mladého vojaka s páskou cez oko. "Keby bol Američan, už by o ňom vznikli desiatky filmov. Môj otec bol len obyčajný muž, ktorý ale dokázal neobyčajné veci," spomína dnes na Majora jeho syn Denis.