Svetoznámy anglický tesár a hodinár John Harrison sa narodil 3. apríla v roku 1693. Bol vynálezcom námorného chronometra. Jeho objav sa stal vyhľadávaným zariadením na riešenie problémov, ktoré sa spájali s výpočtom zemepisnej dĺžky na mori.
Práve toto jeho riešenie spôsobilo revolúciu v navigácii a značne zvýšilo bezpečnosť cestovania na dlhé vzdialenosti. Objav bol pre svet v tej dobe mimoriadne dôležitý, najmä po vojenskej katastrofe v Scilly v roku 1707.
Určenie miest, ktoré ležali na fiktívnych tratiach, vedúcich vertikálne na mape, bolo pre navigátorov veľmi náročné. Harrison preto aj v reakcii na vládnu výzvu (Britský parlament vtedy ponúkol finančnú odmenu vo výške až 20 tisíc libier, čo dnes predstavuje 2,89 milióna libier, podľa zákona o Zemi z roku 1714) vyvinul v roku 1761 prvý exemplár, „zázrak“ menom chronometer.
Ide o veľmi presné prenosné hodiny (zotrvačníkový regulátor chronometra z kovovej obruče kmitá okolo zvislej osi, ktorú poháňa špirálovitá pružina. Pohyb samotného chronometra nezávisí od zemskej príťažlivosti a používa sa aj pri astronomických pozorovaniach alebo pri navigácii).
Za láskou k hodinám stáli kiahne
Tesár a "samovzdelaný" hodinár získal vtedy vďaka vynálezu v polovici 18. storočia slávu, za jeho úsilie získal značné množstvo peňazí a zomrel ako bohatý muž. Okrem toho bol však aj nadšenec hudby a pôsobil aj ako zborista farského kostola Barrow.
John Harrison sa narodil v meste Foulby, neďaleko Wakefieldu na West Riding of Yorkshire, ako prvé z piatich detí. Jeho otec pracoval ako tesár na neďalekom panstve Nostell Priory. Keby ste to miesto navštívili, dodnes na jeho rodinnom dome visí modrá doska ako pripomienka dizajnového a technologického génia v oblasti hodinárstva.
V roku 1700 sa rodina Harrisonovcov presťahovala do dediny Barrow na Humber v Lincolnshire. Harrison nasledoval otca a pomáhal mu v tesárskom remesle, popri ktorom sa venoval aj oprave hodín.
Legenda hovorí, že jeho fascinácia hodinkami odštartovala, keď sa liečil ako šesťročný na kiahne. Počas toho, ako ležal v posteli, dostal ako darček hodinky. Dlhé hodiny sa s nimi zabával, pozoroval ich dizajn, počúval ako tikajú a skúmal ich pohyblivé časti, uvádza The Guardian.
Tikajúce majstrovské dielo
V roku 2015 v Národnom námornom múzeu po 100-dňovej skúške predstavili "najpresnejšie mechanické hodiny na svete s kyvadlom, ktoré sa otáča voľným vzduchom" – ako uvádza Guinnessova kniha rekordov.
Známe sú však aj ako Hodiny B. Nespomíname ich v súvislosti s hodinovým géniom náhodou. Stojí za nimi práve Harrison, ktorý bol za návrh tohto objavu pred viac ako 250 rokmi zosmiešňovaný. Hovorili sa o "nesúrodosti a absurdinte, ktoré patrili k menej známym príznakom šialenstva". Jeho plány na zhotovenie ležali dve staročia bez povšimnutia.
"Je to mimoriadny úspech a úplná obhajoba Harrisona, ktorý si stál za svojimi tvrdeniami, že dokáže zostrojiť hodiny s takou presnosťou," povedal vtedy Rory McEvoy, kurátor v Royal Museums of Greenwich
Za ich zostrojením na báze Harrisonových návrhov stojí umelec a hodinár Martin Burgess. Pri pokusoch dešifrovať jeho plány vytvoril dve verzie hodín. Druhá z nich, Hodiny B (Clock B), sa v roku 2014 na observatóriu podrobila prvej skúške hodín pod patronátom spoločnosti hodinárov a Národného fyzikálneho laboratória.
Pri pokusoch sa zistilo, že hodiny sú schopné plniť štandardy, o ktorých bol Harrison presvedčený už vtedy. "Záverečný test sa začal 6. januára, keď boli hodiny utesnené v čírej plastovej nádobe, ktorá bola odolná voči neoprávnenej manipulácii, pomocou voskových tesnení cez drôty, ktoré uzamkli upevňovacie skrutky kufríka a je oficiálnym pokusom o jeho presnosť," dodal McEvoy.
Vedci potvrdili, že hodiny navrhnuté majstrom pred 250 rokmi, počas 100-dňovej skúšobnej doby len päť osmín sekundy Vzhľadom na to, že mechanické hodiny tejto presnosti neboli vyvinuté až do 20. storočia, Harrisonov pozoruhodný dizajn je teraz jasne a právom považovaný za majstrovské dielo.
"Čo je obzvlášť zaujímavé, táto štúdia prezentuje históriu fyzickým a nie verbálnym alebo teoretickým spôsobom," povedal vtedy McEvoy a na záver dodal: "V podstate sme vyladili hodiny, aby sme ich dokázali naplno využiť.“ John Harrison zomrel ako bohatý muž 24. marca v roku 1776.