Tento deň je spomienkou na vraždu vodcu boja za práva černošského obyvateľstva v USA a zástancu taktiky nenásilných akcií Martina Luthera Kinga. Zabili ho 4. apríla 1968 na balkóne motela v Memphise.
Jeho údajný vrah James Earl Ray sa síce v roku 1968 k vražde priznal a odsúdili ho na 99 rokov väzenia, neskôr však priznanie odvolal a tvrdil, že sa stal obetným baránkom a atentát nevykonal.
Ray zomrel 23. apríla 1998 ako 70-ročný v nashvillskej nemocnici na cirhózu pečene. Počas života podal niekoľko žiadostí o revíziu procesu a podmienečné prepustenie - ale bezvýsledne.
Porota v Memphise prišla 9. decembra 1999 k záveru, že bojovník za práva černošského obyvateľstva M.L. King sa stal obeťou širokého sprisahania, nešlo o čin jedného páchateľa.
Proces iniciovala Kingova rodina na základe vyhlásenia istého podnikateľa, ktorý v roku 1993 v televízii uviedol, že z poverenia mafie si najal vraha, nebol ním však James Earl Ray.
Právny zástupca rodiny Kingovcov William Pepper konštatoval, že podľa neho M.L. Kinga zabili preto, lebo odmietal vojnu vo Vietname a chcel zorganizovať veľký pochod na Washington.
Pepper ďalej uviedol, že príkaz na zabitie M.L. Kinga prišiel od bossa mafie v New Orleanse. Ak by najatý vrah nebol černošského aktivistu trafil, v zálohe boli pripravení ostreľovači z armády. Zaobstaranie zbrane a zaplatenie vraha mal financovať podnikateľ Loyd Jowers.
Zástanca nenásilia M.L. King len ako málokto dokázal spájať náboženskú vieru a politické nasadenie. Chcel priviesť černochov na severoamerickom kontinente do "vytúženej krajiny dôstojného života" pre nich.
V posledných dňoch svojho života hovorieval, že sa cíti byť deprimovaný, nemôže spávať a trpí. "Nedožijem sa svojich 40. narodenín," predpovedal v roku 1963 krátko po zabití 35. amerického prezidenta J.F. Kennedyho v Dallase.
Smrť M.L. Kinga v roku 1968, v čase vojny USA vo Vietname, traumatizovala Spojené štáty americké a zaznela ako umieračik pre éru spevov a nádeje. Čierne obyvateľstvo v USA žiadalo pomstu.
Sila jeho prejavu, ktorý predniesol v kostole po tom, ako krajčírka Rosa Parksová v Montgomery v Alabame 1. decembra 1955 odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi, mu otvorila cestu do politiky. Hneď potom sa v Montgomery začali nepokoje a vzniklo hnutie za občianske práva.
Parksová, ktorá zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov, musela po svojom čine ísť do väzenia aj zaplatiť pokutu 14 dolárov. Spustená vlna protestov a rozsiahle iniciatívy za občianske práva sa však už nedali zastaviť.
Nič - ani vraždy, ani podpaľované kostoly, ani rituály Ku Klux Klanu - nemohlo zastaviť presvedčenie a výzvy M.L. Kinga v tom, aby stále hlásal lásku medzi ľuďmi a nádej. Pri jednom z pochodov - v auguste 1963 na Washington - M.L. King predniesol prejav začínajúci sa: "I have a dream" (Mám sen).
King, nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1964, v tomto prejave vyjadril nádej, že "synovia otrokov a otrokárov sa jedného dňa spolu posadia za stôl bratstva".
Martin Luther King sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. Jeho pôvodné krstné meno je Michael, avšak neskôr si ho zmenil na Martin. Vyštudoval teológiu, pôsobiť začal v roku 1954 ako pastor baptistickej cirkvi v Montgomery. Bol obdivovateľom indického mysliteľa a politika Mahátmu Gándhího.
Zdroje: http://history1900s.about.com/cs/martinlutherking/a/mlkassass.htm
http://nobelprize.org
www.telerama.fr http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/4/newsid_24530 00/2453987.stm
www.americanrhetoric.com/speeches/mlkihaveadream.htm
www.archives.gov/files/press/exhibits/dream-speech.pdf