Jeho šibalský úsmev a odstávajúce uši zostanú poznávacím znamením kultových filmov Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne, bez ktorých sa nezaobídu ani jedny sviatky.
Detská hviezdička sa však triezvo rozhodla pre inú životnú dráhu. Tá sa však skončila tragicky – pre pár korún za nezaplatený účet.
Objavili ho skoro náhodou. A potom počas šiestich rokov – od ôsmich do štrnástich – natočil trinásť filmov a trinásťdielny seriál. Sladký nezbedník, plachý chlapec s čertovskými ohníkmi v očiach, „ušaté torpédo“... kamaráti aj ctitelia ho zahŕňali rôznymi prezývkami.
Robili to však z čírych sympatií. Ťažko by sa našiel niekto, kto by malého Tomáša nemal rád. Či už ho poznal osobne, alebo len z obrazovky, či filmového plátna.
Začalo sa to nevinne, v roku 1976: režisér Oldřich Lipský potreboval do filmu Marečku, podejte mi pero, malého chlapčeka, ktorý ako žiačik, ktorého bude sotva vidieť, prinesie roztržitému profesorovi poštu do vyššej triedy. Barrandovský rekvizitár ponúkol svojho synovca.
Na tú smiešne roztomilú postavičku žiadny divák často vysielaného filmu nezabudne: drobného chlapca nie je cez chemikárov pult vidieť, ale hrá so študentmi svoju hru dokonale až po cukrík v ústach, ktorý potom celkom bezstarostne podá Františkovi Filipovskému. Tomášov údel hereckej hviezdy bol spečatený.
Herectva sa vzdal dobrovoľne
Hoci mal všetky predpoklady na veľkú kariéru, Tomáš Holý nemienil zostať hercom navždy. Len čo vyrástol, zameral snaženie inam. Svoje detské angažmán si však užil dosýtosti.
Vo filme Nech žijú duchovia bol jedným z chalanov očarených malou „bielou slečnou“ Leontýnkou. V Stretnutiach v júli neodolateľne neposedným synom trochu kyslastej pani profesorky, ktorej prekazil dobrú partiu a „zariadil“ lásku.
Vo filmoch Pod jezevčí skálou a Na pytlácké stezce nadšene asistoval v objavovaní a zachraňovaní prírody... Najviac sa však zapísal do pamäte a určite aj do sŕdc dospelých aj malých divákov ako Vašík v dvoch televíznych snímkach s Janou Preissovou a Františkom Nemcom.
Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne napísala a natočila Marie Poledňáková a dodnes patria k najobľúbenejším rodinným filmom u nás.
Pritom režisérka pripúšťa, že aj ona si Tomáša pri konkurze skoro nevšimla. Asi preto, že bol malý, nenápadný, veľa nehovoril a všade bolo plno dychtivých chlapčekov (celkovo sa ich tam vraj vtedy zišlo stoštyridsať). Lenže on jediný pri odchode urobil svoje typické gesto na pozdrav – a bolo rozhodnuté.
Ušatý milovaný chalan
Rôzne peripetie chlapca bez otca a neskôr so znovunájdeným, ale najprv odmietaným ockom si vybaví každý, kto príbehy videl (a v rámci Česka aj Slovenska to bol azda každý aj z mladších generácií).
Jeho dospelí partneri nešetrili chválou – podľa Františka Nemca bol Tomáš veľmi inteligentný, takže všetky fígle, ktorými chceli udržať pozornosť a sústredenie osemročného „herca“, rýchlo prekukol.
Z detskej roztomilosti potom vyrástol, stal sa z neho normálny dospievajúci mladík a s herectvom dobrovoľne skončil. A to zažil zástupy detí, ktoré postávali na chodníku pred jeho domom s pamätníčkami, dostával desiatky, možno stovky listov, neminuli ho ani ceny za herecký výkon.
Herectvo však hodnotil ako stereotypné a namáhavé. Nech už bol Vašík vášnivo započúvaný do čítania o zdolávaní osemtisícovky alebo sa nadšene učil lyžovať a brázdil svahy pod dohľadom horského vodcu, nech na raňajky roloval vajíčka natvrdo po stole alebo sa hral na inšpektora Columba a sledoval mamu s Ľubošom v najnevhodnejších situáciách, vždy bol ušatý Tomáš prirodzený, hodnoverný, milý a sympatický.
Pracovné leto
Posledná rola, ktorú bol ochotný ešte absolvovať, bola v nemeckom seriáli Pripútajte sa, letíme nad Atlantídou. Tomáš Holý mal trinásť rokov, keď začal s natáčaním, v štrnástich skončil a rozhodnutie zanechať hranie nemienil zmeniť.
V jednom z mála rozhovorov, ktoré sa zachovali, vyhlasoval, že síce hral rád, bavilo ho to, ale nezabudol ani na to, ako sa celé prázdniny musel učiť texty, ako čas trávil len medzi dospelými, a zdá sa, že predniesol aj rozumne predvídavú vetu: „Čo keby zo mňa raz bol neúspešný herec, to musí byť na zbláznenie.“
O tom, ako žil po ukončení svojej detskej kariéry, svedčili len jeho kamaráti, prípadne jeho láska a priateľka, vtedy ešte začínajúca speváčka s pseudonymom Lucie Bílá. Tomáš bol o dva roky mladší než ona. Bílá o ňom dodnes hovorí pekne, aj keď tvrdí, že by spolu asi nezostali, pretože boli každý iný.
Chcel zaplatiť v krčme
„Kamaráti mu hovorili Božský, pretože naozaj božský bol. Z okna spúšťal kýbeľ na pivo, hrali sme stále karty,“ povedala Lucie Bílá v Magazíne DNES. Vo svojej knihe Teraz už to viem napísala, že dospelý Tomáš „mal rovnako dobrácky a bezstarostný výraz tváre a guľatú hlavu ako ten neodolateľný šibal z filmov“.
A tiež že sa tešila na každý jeho príchod. „On sa niekedy robil vzácnym, občas zmizol na deň alebo dva.“ Všetci sa zhodujú, že Tomáš bol skôr plachý, že mu nejaký čas trvalo, než sa v spoločnosti osmelil, ale potom dokázal byť vtipný a bola s ním zábava.
Mal normálne záľuby a záujmy, rád chodil na ryby, miloval kone, odmalička zbieral modely autíčok. Veľa podrobností zo života Tomáša Holého na verejnosť nepreniklo ani po jeho smrti. Aj to o niečom svedčí.
Nielenže vtedy ešte neboli bulvárne médiá, ale aj blízke Tomášovo okolie sa správalo s pietou, podobne aj tí, ktorí s ním kedysi pracovali. A navyše – v čase jeho havárie, na jar roku 1990, boli noviny plné prevratných politických udalostí, takže správa o predčasnom úmrtí najpopulárnejšej československej detskej hviezdy vlastne zanikla.
Faktom je, že v osemnástich začal študovať právo a krátko pred dvadsiatymi druhými narodeninami tragicky zomrel. Zabil sa 8. marca 1990 v aute, keď zjavne nie celkom triezvy narazil do stromu.
Ako to často v podobných prípadoch býva, dôvod, prečo sadol za volant, keď predtým pil, bol malicherný a vlastne banálny. S kamarátmi popíjali v krčme a nemali na zaplatenie.
Tomáš sa preto rozhodol dôjsť do chaty v neďalekých Kytliciach po chýbajúce peniaze. Keby zostal dlžný, mohol z neho byť dnes možno úspešný právnik. Ktovie.
TOMÁŠ HOLÝ
- Narodil sa 17. marca 1968 v Prahe.
- K filmu sa dostal náhodou cez strýka, ktorý robil v štúdiách na Barrandove rekvizitára.
- K jeho najznámejším rolám patrí Vašík v komédiách Marie Poledňákovej Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne.
- Čerpať pritom mohol aj z osobných skúseností – jeho rodičia sa rozviedli, keď bol malý.
- Vyrastal s mamou, s ktorou ho viazalo veľmi silné puto. Tá sa s Tomášovou smrťou nikdy nezmierila.