Pamätáte sa na moment, keď ste videli stáť svoju prvú svoju stavbu?
Áno, zažil som to ešte ako študent a bol to príjemný pocit (úsmev). Že je niečo postavené, reálne to existuje a podobá sa to na to, čo ste vymysleli. Samozrejme, pri mnohých veciach si poviete, že by ste ich spravili inak, ale ten pocit bol fajn.
Architektúru ste študovali na Fakulte architektúry STU aj na VŠVU, teda na technickej aj umeleckej škole. Ako by ste porovnali ich prístup?
Bolo to desať-dvanásť rokov dozadu, takže medzičasom sa to možno dosť zmenilo, ale veľmi zjednodušene povedané, štúdium na FA STU bolo zamerané skôr na výsledok a na VŠVU skôr na proces tvorby. Samozrejme, na FA STU sa viac sledovala technická stránka veci, na VŠVU konceptuálna. Nakoniec je to však aj tak vždy o človeku, ako si s tým, čo dostane do hlavy, poradí. To je asi to najťažšie – pretaviť vedomosti do reality. Keď človek skončí školu, zistí, že začína úplne od nuly.
Až takto?
Viac-menej áno. Lebo to, čo človeku robí po škole najväčší problém, je fungovanie v reálnom prostredí.
Že to nie je o tom, čo si vymyslím, spravím a odprezentujem, ale že je tu zrazu klient s nejakým rozpočtom a vlastným pohľadom na vec, že je tu úradník, dodávateľ s vlastnými problémami, a v neposlednom rade ateliér, ktorý potrebuje z niečoho žiť. Zrazu je tu strašne veľa vstupov.
Pravdou je, že vy s kolegom Tomášom Krištekom a vaším ateliérom What Architects. ste mali mimoriadne frustrujúci štart, ktorý sa skončil päťročným súdom. Mohli by ste tú kauzu priblížiť?
V skutočnosti sme mali ľahký štart. Začali sme robiť, čo nás baví, robili sme pekné zadania a dokázali sme sa tým uživiť. Aj na spomínanej kauze týkajúcej sa architektonickej súťaže (na výstavbu Centra halových športov České Budějovice, pozn. red.) sme sa zúčastnili aj s ďalšími kolegami jednoducho preto, že sme chceli. Boli sme asi rok po škole, projekt sme robili s veľkou motiváciou a dobrou náladou. Bola to veľká súťaž, okolo 60 zúčastnených, najmä z Česka a zo Slovenska, ale aj z Británie. Napokon sme skončili druhí, čo bolo pre nás v tom čase neuveriteľné, dostali sme za to na tú dobu dosť peňazí, myslím, že okolo pol milióna českých korún. Vyšlo však najavo, že víťazný projekt nebol v poriadku, došlo k zmene vo vedení mesta, nastali politické tlaky a začali sa ťahanice. Jednoducho, dostalo sa to celé do takej právnej vývrtky, že nás začali žalovať za nezákonné obohatenie. Absurdná...
Zostáva vám 85% na dočítanie.