Koľko čokolády denne zjete?
Asi tak dvesto gramov. Časť z toho jem pracovne – v rámci degustácie, zvyšok z pažravosti (smiech).
Ktorá časť prevažuje?
Určite tá z pažravosti (smiech). Na degustáciu musí prísť špeciálna chuť. Keď som unavený, hladný alebo potrebujem energiu, nejdem po nejakej horkej špecialite, ale dám si mliečnu čokoládu, lebo viem, že tá ma nabudí okamžite.
Keď chcem vychutnávať, vezmem si kúsky horkej z rôznych oblastí. Sú to dva rovnocenné typy zážitkov, ale úplne iná skúsenosť.
Ktorá čokoláda je vaša obľúbená?
Pre mňa je, samozrejme, top tá z Južnej Ameriky, pre jej kvetové, ovocné chute. Ešte Madagaskar je môj obľúbenec, tá zas intenzívne chutí po citrusoch. Čo sa plnených vecí týka – ktoré už nie sú až tak o čokoláde – mám rád tie s mentolovou chuťou. Okrem iného dokážu zneutralizovať aj ťažší obed.
Boli ste už ako dieťa milovník čokolády?
Veľký. No mal som tú nevýhodu, že som mal šesť súrodencov, takže som sa musel deliť. To je aj jeden z dôvodov, prečo som sa vydal čokoládovou cestou – aby som si to vykompenzoval (smiech). V tom čase však ani nebol taký bohatý výber čokolády, boli tu tri značky. Keď som začal hlbšie študovať degustátorstvo a navštevoval akadémiu, pripadal som si menejcenný, že pre komunizmus sme tu nemali poriadny výber čokolád. Ale v skutočnosti to tak bolo všade na svete, Slovensko vo vývoji čokolád nie je pozadu.
Vyštudovali ste hotelovú akadémiu. Snívali ste už vtedy, že budete robiť s čokoládou?
Ja som najskôr študoval gymnázium. Po škole som išiel do Grécka, čo bola prelomová skúsenosť. Začínal som s pomocnými prácami, ale za šesť mesiacov sa mi podarilo stať sa prevádzkarom hotelovej reštaurácie. Pri odchode som si pýtal od môjho šéfa referencie a až vtedy vysvitlo, že je to prezident gréckej hotelovej asociácie (úsmev). Hneď, ako som sa vrátil, išiel som na Hotelovú akadémiu do Piešťan, čo bolo vyššie odborné štúdium. Tam som pochopil, aké dobré je venovať sa tomu, čo človeka baví. Na rozdiel od gymnázia ma tu zaujímal každý predmet.
Inklinovali ste už vtedy k sladkému?
Áno, ťahalo ma to k cukrárčine. Mal som veľkú výhodu, že tamojší pedagógovia boli naozaj progresívni a podporovali prácu s čokoládou. Dodnes to tak je, v súčasnosti tam učíme aj my z Lyry. Po škole som sa však dva-tri roky venoval dovozu kancelárskych pomôcok, mal som veľký rešpekt pred súkromným podnikaním. Nakoniec som sa predsa len rozhodol pre gastronómiu.
Prečo ste mali pocit, že práve vy by ste vedeli pohnúť vpred slovenský čokoládový biznis?
Taký pocit som nemal, nikdy som nemal ambíci...
Zostáva vám 85% na dočítanie.