Veril, že divadlo dokáže meniť ľudí. Veď aj jeho pseudonym odrážal túžbu stať sa symbolickým zvonom, ktorý bije na poplach. Presnejšie, jeden z dvojice pseudonymov.
Jeho súčasníci totiž o Petrovi Zvonovi nič nevedeli. Poznali len doktora Vladimíra Sýkoru alias Juraja Valacha, autora vplyvných divadelných recenzií. A miláčika hercov.
„To je už čo povedať, keď niekto vzbudí rešpekt u hercov. Ale bolo to tak! Po každej premiére poslal kytičku tej herečke alebo hercovi v malej úlohe, ktorej alebo ktorého výkon sa mu najviac páčil. Toto samo osebe už bolo čosi nové a vzrušujúce.
Bolo v tom uznanie a tá najkrajšia kritika, akú si herečka alebo herec mohli len želať,“ spomínala na trochu záhadného, no zároveň láskavého muža herečka Vilma Jamnická. A dodala: „Aká škoda, že krutý osud chcel inak a vzal nám mladého Dr. Sýkoru v plnom rozkvete.“
Právnik s divadelným srdcom
Na svet prišiel v českej Chrudimi 9. januára 1913, no mal iba sedem rokov, keď sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Otec Čeněk, za mlada náruživý divadelný ochotník, bol totiž štátnym úradníkom, a tých Slovensko v mladej prvej republike potrebovalo.
Divadelnú vášeň zdedil po hlave rodiny aj syn Vladimír. Pre neustále vysedávanie v divadelných hľadiskách dokonca nezložil skúšky v šiestej triede bratislavského gymnázia a ma...
Zostáva vám 85% na dočítanie.