Hradby Samoty, festival experimentálneho audiovizuálneho umenia, tento rok vstupuje do druhej dekády svojej existencie. V tej prvej si prešiel divokou a pohnutou históriou. Od nadšeneckého stretnutia doslova pár desiatok ľudí na zrúcanine hradu Cimburk, cez slušne etablovanú udalosť medzinárodného formátu v Rosiciach pri Brne, až po posledné ročníky so silným zastúpením súčasného výtvarného umenia v Moravanoch nad Váhom. Festival sa bude konať 14. až 16. júla.
Spojení s pamiatkami
Keď svojho času cestoval týmto krajom Bram Stoker hľadajúc inšpiráciu pre svoj najslávnejší román Drakula, zapáčili sa mu práve končiny Gemeru a Košíc, a to dokonca viac, ako toľkými legendami opradené Sedmohradsko a Moldavsko. A tak väčšinu prvkov, ktoré vytvárajú sugestívnu atmosféru diela – ako ponurý kolorit miestnej krajiny, či obraz temne nepokojného, aristokratckého upíra – nazbieral práve na rozhraní stredného a východného Slovenska, a možno i v Jelšave.
Spoločne s pôvodným poslaním Hradieb Samoty, teda oživením zabudnutých pamiatok a najmä s cieľom priniesť do opustených miest život a kultúru, sa tak Jelšava stáva príležitosťou na rázny obojsmerný pohyb – vykročenie ku koreňom a zároveň vpred.
Všetkým je jasné, že by bola škoda zorganizovať tu pár koncertov a zase na rok zmiznúť. S Jelšavou je nutné pracovať inak, a to ako z hľadiska návštevníkov, tak aj celého programu. Ten tohtoročný možno zhrnúť do slov ako špecifický, miestny či svojský.
Je snahou prepojiť návštevnikov aj interpretov s komunikujúcou či naopak melancholicky mlčiacou, vzácne dochovanou kultúrnou krajinou Gemera. V okolí Jelšavy sa totiž nachádza veľké množstvo historických i technických pamiatok, z ktorých niektoré budú otvorené exkluzívne len v čase festivalu.
Či už ide o staré kostoly na čele s rotundou Sv. Margity, alebo technické pamiatky v podobe vysokej pece v Sirku. Napokon, s prvou a najbližšou pamiatkou je prepojený aj jeden z hlavných koncertov celého festivalu: organová interpretácia diela Philipa Glassa v podaní Fera Királya v jelšavskom evanjelickom kostole.
Tento koncert bude tiež jednou z prvých verejných proklamácií snahy o záchranu miestneho organu, s cieľom upozorniť ako na jeho zlý technický stav, tak na jeho kultúrny a historický význam.
Hudba, Pliaga, vyšívanie
Tradičnou súčasťou programu sú samozrejme vystúpenia elektronických i elektroakustických zoskupení z celého širšieho regiónu strednej Európy. Či už vás zaujme poľský experimentálny jazzový klarinetista Waclaw Zimpel, rytmická industriálna úderka alebo Operant, prvý black metal na Hradbách v podaní československej Zmyrny, či litovskí experimentátori Vilkduja a Veliu Namai.
Okrem ortodoxne industriálnych projektov ako Dead Factory, či Einleitungszeit, si môžete dostatočne užiť aj čím ďalej obľúbenejšie jazdy v podaní skúsených matadorov ako Maraki a Havocknoize, k Jelšave veľmi dobre padnúci dungeonsynth žáner alebo podanie českého Vyšehradu, Angel Epilepsiu, Krajné Čierno, pochodových Blind Ruler Cursed Land, či dronové deštrukcie Kragrowargkomn, alebo odvážne performance provokatívneho nomáda Samča, Brata dážďoviek.
Nebude chýbať ani výtvarná sekcia v podaní viac ako desiatky vystavujúcich umelcov pod kuratelou Omara Mirzu. Ich spoločné snaženie ponesie názov Pliaga. Pandémia, vojna, klimatická kríza – nežijeme práve v krásnych časoch. Ani umenie nemusí byť iba o kráse. Môže to byť aj poriadna facka. A po katarzii možno zistíme, že dokážeme niečo zmeniť – pokiaľ nie svet, aspoň seba.
Výstava predstavuje diela slovenských výtvarníčok a výtvarníkov tvoriacich v rôznych médiách ako maľba, fotografia, objekt, či inštalácia. Ján Bátorek, Roman Bicek, Radovan Čerevka, Matej Fabian, Šimon Chyla, Michaela Knížová, Ján Kosta, Richard Marco, Jarmila Mitríková & David Demjanovič, Michal Nagypál, Zuzana Sabová a Ľubomíra Sekerášová ponúkajú v zákutiach coburgovského kaštieľa svoj pohľad na súčasnosť.
Pliaga – to je katastrofa, nešťastie, choroba, háveď, zberba. Samota, temnota, vojna, smrť, (post)apokalyptický punk a (post)konceptuálny folklór, popkultúrna „realita“, metamorfózy človeka, prírody a ich komplikovaných vzťahov – to sú niektoré z tém, ktoré vystavujúci umelci spracovávajú. Často sa v ich dielach objavuje lebka, ktorá však nie je len symbolom pominuteľnosti, ale aj znovuzrodenia. A to nám dáva nádej, že snáď ešte nie je všetko stratené.
Okrem klasickej výstavy prebehne aj niekoľko interaktívnych workshopov – vyšívanie s Kundy Crew, či modrotlač, samozrejme aj tradičný videomapping/videoart, tentoraz však analógovou cestou pomocou meotarov od Weird Visuals, kedy sa plátnom stane, ako je už pre Hradby samoty typické, samotný jelšavský kaštieľ.
K pestrému spektru aktivít, ktoré je možné v Jelšave zažiť, patria aj výlety do okolia s festivalovou dopravou a sprievodcami po unikátnnych pamiatkach Gemeru, regiónu s bohatou minulosťou a ohromným pamiatkovým a krajinárskym potenciálom, azda predznamenávajúcim aj bohatú budúcnosť.
Festival chce teda tento rok ponúknuť radikálnu alternatívu v podobe kultúrneho podujatia zameraného na experiment, silné lokálne špecifiká a autentické nadšenie. A možno i cestovanie v čase. Kedy naposledy ste boli v meste takom tichom, že sa skoro dali započuť šeptom prednášané príbehy zo starých legiend a povestí a snáď i kroky jedného nemenovaného šlachtica z knihy Brama Stokera?