StoryEditor

Manifest prvej dámy internetu

27.09.2002, 00:00
V súvislosti s prudkým rozvojom éry digitálnych technológií sa čoraz hlasnejšie začína skloňovať termín "tretia kultúra". Počítače, mobily, DVD prehrávače... nové elektronické médiá riadené nanotechnológiami chrlené v čoraz dokonalejších verziách v posledných desiatich rokoch zásadne zmenili spôsob života.

Až do takej miery, že vytvárajú vlastnú, "tretiu" kultúru, ktorá spája vedu a umenie. Jej zvestovateľmi a obhajcami sú takzvaní digerati - intelektuáli digitálnej éry. Medzi nich patria špičkoví vedci a podnikatelia narábajúci s novými technológiami. Do tejto mienkotvornej skupiny je zaraďovaná aj Američanka Esther Dysonová.
Dysonová skutočne patrí medzi zaujímavých ľudí, ktorých sa oplatí počúvať respektíve čítať. Sama vedie nadnárodnú spoločnosť zaoberajúcu sa informačnými technológiami, prednáša na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, pravidelne vystupuje aj na stretnutí špičkových odborníkov na počítačové technológie PC Forum. Prestížny časopis Forbes ju dokonca zaradil medzi päťdesiatku najvplyvnejších osobností v Amerike. Svoje myšlienky Dysonová predáva aj vo forme kníh. Jedna z nich, s neutrálnym názvom Release 2.1. je dostupná v češtine vďaka pražskému vydavateľstvu Management Press. O jej obsahu viac napovedá podtitul Vízia života v digitálnom veku. V duchu logiky vývoja nových verzií počítačových programov kniha obsahuje zlepšenejšiu verziu prognóz života internetovej spoločnosti, ktoré Dysonová publikovala najskôr v knihe Release 2.0. Zaujímavým nápadom sú uverejnené reakcie čitateľov na staršiu verziu. Pomocou "otvorenej" formy, využívajúcej tak výhody tradične tlačenej knihy, ako i elektronického publikovania, sa autorka snaží vyhnúť rýchlemu zastarávaniu myšlienok. Hlavný cieľ knihy však zostáva rovnaký. Je ním snaha spopularizovať čo najširšej verejnosti súčasné i budúce výhody internetu v bežnom živote. Dysonová (miestami až osvetovým spôsobom) sonduje alebo prorokuje nové sociálne, kultúrne i ekonomické zmeny vznikajúce v dôsledku existencie globálnej elektronickej siete. Autorka ukazuje nové možnosti vzdelávania a získavania pracovných príležitostí, venuje sa problémom nových foriem duševného vlastníctva, ale, napríklad, aj rozporom medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Špeciálnu pozornosť venuje háklivým otázkam práva na súkromia a záujmom veľkých spoločností (štátu). Dysonová je rodená technooptimistka - takmer na každej strane knihy ju "pristihujete" pri hľadaní, respektíve obhajovaní výhod internetu. Periodicky sa v texte vynára poukazovanie na možnosť aktívneho spoluvytvárania budúcich pravidiel digitálnej spoločnosti. Na tradičný spôsob americkej esejistiky však autorka svoje vízie podáva prístupným jazykom a namiesto abstraktných teórií používa na ilustráciu svojich záverov veľmi konkrétne príklady z praxe.
Release 2.1 patrí presne medzi ten typ odbornej literatúry, ktorý má väčšina ľudí sklon odložiť po niekoľkých stranách s podozrením, že ide o príliš všeobecné uvažovanie. Esther Dysonová však potvrdzuje povesť prvej dámy internetu a niekoľkokrát prekvapí nápaditosťou svojich vízií, z ktorých niektoré sa už stihli od prvého vydania (1998) stať realitou. Jej kniha je navyše mimoriadne aktuálna v krajine, kde cena pripojenia na internet patrí medzi najvyššie v Európe. Pôsobí tak trochu ako nenásilná reklama na lepšiu budúcnosť. Na záver ešte malá praktická rada: ak máte záujem dozvedieť sa o knihe či autorke viac, skúste jej poslať mail na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
14. november 2024 06:49