Ovdovieť môže byť celkom príjemné. Tvrdí Fiona Barton, nádejná anglická spisovateľka. Z jej románového debutu Vdova sa už stal medzinárodný bestseller.
Manželstvo, únos, vražda, spoveď. Bizarná kombinácia, ktorá sa zväčša vylučuje. V prípade psychologického kriminálneho trileru britskej spisovateľky Fiony Barton však príbeh celkom presvedčivo funguje. Hoci dôraz odporúčame klásť na slovo celkom. Vdova je autorkina prvotina. Krátko po vydaní sa stala bestsellerom podľa New York Times a v týchto dňoch začína dobýjať aj pulty slovenských kníhkupectiev.
Óda na Britániu
Aká je? Ak patríte k čitateľom, ktorým je dobré len to, čo je presýtené autentickými britskými reáliami, kniha rozozvučí vašu anglofilskú strunku, až budete priasť blahom. Nepokoríte ešte ani hranicu prvej kapitoly a už sa ocitnete vo svete, v ktorom sa funguje podľa greenwichského času + 1 hodina a kde hlavní hrdinovia v jednom kuse pijú čaj, pozerajú seriál Coronation Street, spred vchodových dverí si vyzdvihujú sklené fľaše čerstvého mlieka, vozia sa poschodovými autobusmi, potraviny nakupujú v Sainsbury´s a aj tú smrť prijímajú s chladom Angličanov.
„Môj manžel pred tromi týždňami zomrel. Rovno pred supermarketom Sainsbury´s ho zrazil autobus. Bol tam len chvíľu, nahnevane mi vyčítal, aké vločky som kúpila, a v nasledujúcom okamihu ležal mŕtvy na ceste. Zranenia hlavy, povedali. V každom prípade je mŕtvy,“ opisuje Vdova skon svojho princa na bielom koni s vecnosťou, ktorá v našich zemepisných šírkach prislúcha skôr rekapitulácii nákupu chleba v samoobsluhe.
Jeden príbeh, tri pohľady
Pred pár rokmi to ešte pôsobilo ako závan sviežeho literárneho vetríka, dnes už ide o ošúchaný trik v snahe pôsobiť ako originálny autor. Reč je o podaní jedného príbehu z pohľadu viacerých postáv. Dej Vdovy sa delí medzi Vdovu, Reportérku a Detektíva. Nejaká tá omrvinka sa ujde aj Manželovi, no vzhľadom na to, že je už vlastne mŕtvy, ide len o druhoradé spomienky.
„Ak vôbec existuje niečo ako objektívna pravda, je veľmi ťažké ju uchopiť. Aj preto som sa rozhodla pozrieť na jeden čin z viacerých uhlov pohľadu. Pravdepodobne ma k tomu dohnala moja novinárska deformácia. Vycvičila ma oslovovať ku každej problematike viacero zdrojov,“ vysvetľuje autorka knihy.
Rekapitulácia tajomných udalostí však nie je rozdelená rovnomerne a už tobôž nie spravodlivo. Najväčší priestor dostáva Vdova, ktorá je záhadná ako dej samotný. Čitateľ netuší, čo si naozaj myslí, keďže jej činy korešpondujú s myšlienkami ako aj s verziou príbehu, ktorý predkladá reportérke Kate Watersovej. Dlho pri nej bude mať dilemu, či mu je sympatická alebo ho irituje. Až sa napokon s najväčšou pravdepodobnosťou prikloní k druhej možnosti.
Obsah verzus forma
Román je kombináciou škandalóznej predlohy a minimalistického poňatia. Námet má potenciál bombastickosti, čo by ho katapultovala rovno do reportáže v televíznych novinách na komerčnej stanici. Avšak Bartonovej strohý jazyk potláča akékoľvek pokusy o vznik senzácie.
„Kým kedysi romány so zločineckou tematikou pripomínali smiešne scenáre, kde sa kopili tajuplné šifry a podivné vraždy, dnes sú v móde príbehy s realistickejšími trestnými činmi a neraz až frustrujúco nudnými vyšetrovacími postupmi. Debut Fiony Bartonovej patrí do tejto aktuálnej kategórie. A navzdory tomu je strhujúci,“ hovorí britská literárna kritička Suzi Feay. S prižmúrením jedného oka jej dávame za pravdu.