„Vždy snažil vyniknúť nad konkurenciou, stále hľadal nové spôsoby, ako pracovať s fotografiou. Bol všestranný a zároveň špecialista na určité témy,“ takto vníma Francoisa Kollara, fotografa slovenského pôvodu, ktorý pôsobil vo Francúzsku, kurátorka Lucia Almášiová zo Slovenskej národnej galérie. Ešte vyše týždňa môžete navštíviť výstavu s názvom Práca pohľadu a zistiť, čím všetkým prešiel po emigrácii zo Slovenska.
„Bol najmä zákazkovým fotografom. Téma priemyslu bola dominantná v jeho tvorbe začiatkom 30. rokov, v 40. rokoch ho viac živila móda a portréty, a neskôr v 50. rokoch zase priemysel. Bol všestranným fotografom, ale v každom období sa v rôznej miere venoval rôznym témam.“ Mal zaujímavý život aj prácu, a presne tak to môžete prežiť ešte raz na stenách galérie.
Precízna reklama
Výstava zahŕňa približne 130 originálnych fotografií z múzejných zbierok i z autorovej pozostalosti, viaceré neboli ešte nikdy vystavené. Výstavu pripravila kurátorka Pia Viewing za parížsku Galériu Jeu de Paume v spolupráci s Matthieuom Rivallinom z inštitúcie Médiathéque de l´architecture et du patrimoine, pracovali na nej asi dva roky a tento rok od februára do mája ju uviedli v Paríži. Potom prišla k nám.
Výstava je organizovaná chronologicky a postupne sleduje fotografov život a kariéru. François Kollar sa narodil v roku 1904 v dnešnom Senci, najprv sa zamestnal na železniciach doma a po emigrácii ako sústružník kovov vo francúzskej továrni Renault, neskôr ako riaditeľ ateliéru u parížskych tlačiarov bratov Draegerovcov a už ako 24-ročný sa stal profesionálnym fotografom. „Začínal ako reklamný fotograf. V tom čase bola fotografia hlavným spôsobom komunikácie reklamy. Verilo sa, že fotografia neklame,bola detailná, verná predobrazu, moderná, príťažlivá a najmä rýchla. Sám fotograf bol povestným svojou prácou so svetlom a aj kompozíciou,“ dopĺňa Almášiová. Kollar vtedy publikoval v takých časopisoch ako VU, Harper’s Bazaar alebo L‘Illustration.
Pracujúce Francúzsko
To, čo ho však vo Francúzsku najviac preslávilo, sa nachádza v prostrednej časti výstavy. Projekt La France travaille. Kollar získal túto zákazku v roku 1931, išlo o najväčšiu fotografickú objednávku 1. polovice 20. storočia. „Priame napojenie alebo objednávka zo strany francúzskeho štátu sa nepodarilo potvrdiť. Pôvodne malo ísť o krátkodobý projekt, nakoniec to boli 4 roky. Projekt bol spustený v čase príchodu ekonomickej krízy aj do Francúzska a mal predstavovať akúsi obrázkovú encyklopédiu sveta práce v krajine. Cieľom bola pravdepodobne morálna podpora pracujúcich, poukázanie na tradičné povolania a zručnosti, zároveň na nové odvetvia priemyslu, vytvoriť určitý obrazový archív situácie, ale v pozitívnejšom duchu,“ dodáva Almášiová. Vyšlo 15 zväzkov tenkých knižiek, dávali sa i dobrým študentom v škole za odmenu.
Aj podľa Almášiovej ho na túto prácu predurčil a ovplyvnil fakt, že sám si dobre uvedomoval, z akého prostredia sa dostal tam, kam sa dostal. „V neskorších rozhovoroch hovoril, že práca robotníka ho naučila vidieť ich očami, čo neskôr veľmi využíval pri práci v teréne, vo výrobe, keď sa vedel sústrediť na to podstatné zo scény, ktorú mal pred sebou a ktorú chcel prostredníctvom fotografie komunikovať ďalej iným divákom. Určite ho to naučilo aj nesmiernej pracovitosti a náročnosti na seba i ostatných vo svojom najbližšom okolí.“
Vždy vpredu
Obdobie po La France travaille (a tretia časť výstavy) ukazuje najmä módne fotografie a zákazky pre priemyselné spravodajstvo. „Vďaka povesti talentovaného reklamného fotografa, ktorej sa tešil, boli jeho portréty v kurze, fotografoval osobnosti ako Edith Piaf, Elsa Schiaparelli či Coco Chanel.“ Na výstave však možno vidieť tiež zákazku z roku 1951 od francúzskeho štátu, ktorá sa týkala Francúzskej Západnej Afriky, i sériu fotografií dielní Leteckej dopravnej únie. „Z kolekcie snímok predstavených na výstave za najcennejšie považujem jeho rané experimentálne práce z ateliéru, pretože ukazujú jeho úplne začiatky, idú s prúdom toho najmodernejšieho, čo vtedy bolo možné vo fotografii vidieť, a taktiež sú výnimočne dobre zachované,“ dodáva Almášiová s tým, že to nebývalo vždy pravidlom.
No Kollar sa vždy snažil byť vpredu. „Dvojexpozícia, prekrývanie negatívov v komore, fotomontáž, využívanie protisvetla, fotogramy boli nové výrazové prostriedky fotografie od polovice 20. rokov 20. storočia, on ich používal.“ Zomrel v 75 rokoch vo Francúzsku, ktoré o pár rokov neskôr dostalo jeho pozostalosť do daru.