Jeden z najobdivovanejších mladých európskych hudobníkov prichádza v rámci festivalu Viva Musica! do Bratislavy. Virtuózny popularizátor čembala Jean Rondeau prvýkrát koncertuje na Slovensku. V Dóme svätého Martina dnes večer zahrá skladby Johanna Sebastiana Bacha a jeho synov.
Jean Rondeau tvorí, hrá aj rozpráva otvorene, vášnivo a rebelantsky. A ani na sekundu pritom nestráca povestný parížsky šarm a žiarivú iskru elegancie. Talentovaný francúzsky hudobník a popularizátor barokovej hudby v rozhovore priblížil svet takmer zabudnutého čembala. Ako aj to, akú rolu zohral tento netradičný nástroj v jeho doterajšej životnej i umeleckej púti.
Ako sa taký mladý človek, ako vy, dostane k takému starému nástroju ako je čembalo?
Čembalo som objavil ako päťročný. Úplnou náhodou som ho začul v rádiu a zostal som ako omráčený. A čo je ešte čudnejšie, dodnes ma to neprešlo.
Je to nástroj charakteristický pre barokovú hudbu a uši dnešného človeka naň už nie sú zvyknuté. Ako to, že vás tak fascinuje?
Svoju vášeň naozaj neviem logicky zdôvodniť. Bola to jednoducho láska na prvé počutie.
Museli ste však na spoločnej púti s čembalom často bojovať?
Nechcem teraz vyznieť ako nejaký miláčik pani učiteľky hudobnej výchovy, no s čembalom som nikdy nezápasil. Nechcel som sa na hru vykašľať ani ako dieťa, ktoré to po pár lekciách prestane baviť, ani ako tínedžer, ktorý má zrazu na programe zaujímavejšie činnosti. Keď sa tak spätne obzerám, myslím si, že nebol deň, keď by som to chcel zabaliť.
Vy vlastne hráte na nástroj, ktorý zanikol spolu s 18. storočím. Nakoľko vám jeho ukotvenie v histórii sťažuje prácu?
Jedinečnosť čembala má aj svoje tienisté stránky. A toto je jedna z nich. Ťažšie bolo napríklad zohnať učiteľa aj nástroj samotný.
Dnes existujú dva typy čembala – pôvodné historické nástroje a novodobé napodobneniny. Aký je rozdiel hrať na origináli a na kópii?
Hra na pôvodnom nástroji je viac-menej výnimočná záležitosť, a tým pádom aj veľký zážitok. Je to niečo ako sa vlastnými rukami dotknúť vzácneho umeleckého diela v múzeu. Nestáva sa mi až tak často, že by som hrával na barokových čembalách. Zväčša si musím vystačiť s nástrojmi vyrobenými v súčasnosti. Nedám však na ne dopustiť. Sú remeselne a technicky dokonalé a hrá sa na nich výborne.
Ako sa udržiavate v hernej kondícii pri vašom intenzívnom cestovaní?
Je to skutočne obštrukcia a riešim to tak, že na čembale hrávam aj bez čembala. Hudbu si prehrávam v hlave a predstavujem si pri tom prstoklad.
Kde všade dokážete takto „zenovo“ cvičiť?
Hocikde, okolnosti ma veľmi neovplyvňujú. Najčastejšie sa k tejto metóde utiekam pri cestovaní autom alebo lietadlom a pri tých nekonečných čakaniach na check-in na letiskách. Hlava má tú výhodu, že ju mám stále so sebou. A že sa do hudobnej miestnosti v nej môžem vybrať, kedy sa mi zachce.
Ste jeden z muzikantov, ktorým v hlave stále hrá hudba, až sa z toho idú zblázniť?
Dosť sa im približujem, ale až na tejto úrovni, chvalabohu, nie som. Hudba ma máta takmer nepretržite, no našťastie, dokážem ju vypnúť.
Máte 25 rokov a z nich dvadsať žijete s prívlastkami zázračné dieťa, génius, čembalový ambasádor či vzkriesiteľ čembala. Ako sa človeku funguje s takýmito nálepkami?
Nijako, snažím sa ich čo najdôslednejšie ignorovať. Robím hudbu pre hudbu, pre radosť z nej a pre obdiv k nej. Táto potreba zo mňa prirodzene vyviera už od útleho detstva a nie sú za ňou nijaké bočné úmysly či skryté ambície. Na čembalo nehrám preto, aby som bol nejakým jeho veľvyslancom. Tieto označenia považujem skôr za marketingový ťah.
Dnes vystupujete v Bratislave. Aké máte očakávania od svojho prvého slovenského koncertu?
Prirodzene, len tie najlepšie. Verím, že to dnes večer bude obojstranný jedinečný zážitok.
Kto je Jean Rondeau
Jeden z najvýraznejších hudobných interpretov súčasnosti sa narodil v roku 1991 v Paríži. Od predškolského veku hrá na čembalo, ktoré dnes aj vďaka nemu zažíva renesanciu v hudobných kruhoch i u širšej verejnosti. Je absolventom prestížneho hudobno-tanečného parížskeho konzervatória Conservatoire national supérieur a renomovanej umeleckej londýnskej školy Guildhall School of Music and Drama a laureátom množstva medzinárodných hudobných cien. Okrem čembala je aj výborným klaviristom. Skladá vlastné piesne a popri klasickej hudbe sa venuje aj džezu a rôznym hudobným fúziám. Žije a tvorí v Paríži, vystupuje po celom svete.