Posledné sólo Jara Filipa

O čosi neskôr ako monografia o Jarovi Filipovi sa na trhu objavil aj hudobný album s identickým obalom a názvom. Hodinová nahrávka Človek hromadného výskytu dokumentuje najzásadnejšiu časť Filipovej bytosti - hudobníka a skladateľa. Trinásť skladieb z celkových dvadsaťjeden pochádza z programu Noční vtáci, v rámci ktorého sa moderátor Filip snažil oživiť vysielanie Rádia Twist živým "unplugged" koncertom pozvaných hostí. Müllera, Skrúcaného, Kurica a Lasicu sprevádzal moderátor - autor pôvodnej hudby a keď sa nikomu do štúdia v noci nechcelo, zahral si sólo.

Známe hitovky znejú len so sprievodom syntetizátora, v komornom prevedení vynikne nápaditosť (ale aj istá šablónovitosť) pôvodných skladieb. Je tu jedna z Filipových najsilnejších pesničiek Dedo Mráz, zaujímavosťou je počuť Za dedinou s civilne spievajúcim Lasicom namiesto patetickej Táslerovej coververzie a skutočná rarita je skladba z repertoáru skupiny Vidiek Raj v podaní jej frontmana Kurica, kde Filip spravil brilantné aranžmán so zvukom hammond organu. Tri skladby pochádzajú z posledného koncertu, ktorý sa konal len pár dní pred nečakanou Filipovou smrťou - najmä skvelý kus Syn nosí moju tvár jasne dokazuje, prečo si práve jeho ako dvorného klaviristu kedysi dávno vybral už Dežo Ursiny. Aj na požičanom amatérskom "syntiaku" to znie skvele. Práve pomalšie tempá a baladický podtón Filipovi najviac sedeli (hoci jeho zvykom bolo atmosféru vždy odľahčovať, ako napríklad v závere spomínaného vyznania synovi slovami "nejako sa vám to kazí, chlapi"). Album uzatvárajú dve skladby z koncertu venovaného Filipovmu hudobnému guru, ktorého prežil len o päť rokov. Je viac než symbolické, že Ten, čo hrával s Dežom v rovnomennej poslednej skladbe výnimočne nesedí pri klavíri, ale iba stojí za mikrofónom.

Je dobre, najmä pri pohľade na kvalitu väčšiny súčasnej slovenskej hudby, že toto CD vyšlo. Napriek tomu je trochu otázne, či má naozaj zmysel vydávať všetko, čo kde kedy známa osobnosť urobila. Kundera sa napríklad tomuto efektu bráni tvrdým zákazom publikovania všetkého, s čím sám dnes nesúhlasí. Na tomto albume sa mohli ocitnúť skôr skladby, ktoré ešte väčšina ľudí nepozná (napríklad skvelá pieseň odohraná na oslave štyridsiatin dvojice Lasica - Satinský) a bol by skutočnou zberateľskou raritou. Takto zostáva vo vzduchu visieť hypotetická otázka, či by v rovnakej podobe vyšiel aj keby Jaro Filip ešte žil.