Je to umenie alebo len odhodený kabát, pohodené noviny, stratené okuliare? V sanfranciskom múzeu to boli stratené okuliare. Vlastne nastrčené okuliare. Mali vystaviť testu návštevníkov výstavy. A tí sa chytili, obdivovali ich ako exponát a zhovárali sa o hĺbke ich posolstva, píše David Lorenc pre idnes.cz.
Onen nápad dostal sedemnásťročný študent TJ Khayatan s priateľmi, v ktorých zanechalo sanfranciské múzeum moderného umenia zmiešané pocity. Niektoré diela ich nadchli, u niektorých im v hlave zablikala otázka, či môžu naozaj na niekoho zapôsobiť. Nakoniec sa rozhodli narafičiť pascu. Na podlahu múzea položili okuliare a pozorovali reakcie. Väčšinou boli plné rešpektu, aké si moderné umenie zaslúži. Návštevy od okuliarov udržiavali odstup, s ktorým pozorujeme umelecký predmet, "exponát" si fotili, okukovali ho a dumali: Vyjadruje kritiku ukradnutej spoločnosti, na ktorú pozeráme skrze nepatrične veľké šošovky, a preto ju vidíme stále nejasnejšie? Je to kritika života, ktorý nie je žitý, ale je len pozorovaním divadla a hercov okolo nás? Alebo snáď predstavujú okuliare učenosť, na ktorú zostalo iba miesto na podlahe?
Niekoľko návštevníkov vzdávajúcich hold pohodeným čiernym okuliarom TJ Khayatan zachytil na fotkách a jeho tweety zaznamenali desaťtisíce retweetnutí. A tiež reakcie, ktoré pokus pokladajú za ďalší dôkaz nepochopiteľnosti moderného umenia. Ďalší čitatelia však v sebe objavili detektívov a pozorne si všimli, že na stene za okuliarmi je ceduľka. Nepomohol si snáď srandista nápisom, v ktorom okuliare za exponát výslovne označil? Nemanipuloval tak priamo návštevníkov do role pomýlených?
TJ Khaytan to v odpovediach na Twitteri odmieta, ceduľka s nejakým nápisom vraj na stene bola už predtým, len ju využil na to, aby jeho kúsok prilákal ľahšie pozornosť a vyzeral "oficiálnejšie". A dodáva, že najabsurdnejšie bolo sa pre okuliare vrátiť a tváriť sa, že sa nič nestalo.
Pre úplnosť dodajme, že to nebol jeho prvý podobný kúsok, predtým si už vyskúšal poblázniť iných ctiteľov umenia odhodenou baseballovou čiapkou. A ešte doplňme, že jeho zhodnotenie celého šibalského experimentu je sympaticky zhovievavé a určite ho nechápe ako odsúdenie moderného umenia. "Súhlasím s tým, že niekedy môže byť moderné umenie predmetom posmechu, ale je cestou, ako vyjadriť našu vlastnú kreativitu. Pre niekoho je na posmech, iní v ňom môžu nájsť veľký duchovný zmysel. Nakoniec som to chápal ako potešenie pre otvorených ľudí a imaginatívne duše," hovorí. Nakoniec, ak pre niekoho boli okuliare na zemi umením, niečo v tej situácii asi našli.